Aj toto sa dialo v Brezne: Mesto skončilo ako dar španielskej kráľovnej!

Zásluhou thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti vstúpilo mesto do 16. storočia nádejne. Huty v okolí mesta (Tajov, Baláže, Harmanec, Staré Hory a inde) spracovávali vyťaženú rudu. Po spracovaní ju odvážali dolu údolím Hrona na Zvolen a ďalej až do Rakúska a zas iným smerom z Bystrice cez Šturec, Považím až do Poľska. Spoločnosť bohatla a mala vplyv aj na panovníkom. Požičiavala im peniaze.

Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť ako magnát

Predpokladá sa, že v rokoch 1494–1519 mala spoločnosť čistý zisk viac ako milión tristotisíc. To preto, že sa dokázala vyrovnať s problémami, značnými výdavkami na prevádzku, obnovu, výstavbu, dopravu, činnosť skladov, platenie mýta, aj na nemalé poplatky feudálom za používanie lesov. V tých časoch nachádzame medzi členmi mestskej rady (r. 1519) len nemecké priezviská.

Istou zvláštnosťou je, že v roku 1522 daroval Ľudovít II. svojej manželke kráľovnej Márii, dcére španielskeho kráľa Filipa, Banskú Bystricu i ostatné stredoveké banské mestá, aj Brezno, Krupinu, hrad a panstvo Zvolen a iné Majetky.

Už v roku 1522 bola Banská Bystrica upozornená na turecké nebezpečenstvo, a to bolo ešte pred zdrvujúcou porážkou uhorskej bojovej sily a smrťou Ľudovíta II. V prvom a sčasti druhom štvrťstoročí sa však mesto sústreďovalo na iné otázky. Komplikujúce sa hospodárskej pomery, vplyv monopolu na predaj spotrebného tovaru, a tým aj stúpanie cien, najmä však zhoršovanie sociálneho stavu baníkov a hutníkov viedli v rokoch 1525–6 k výbuchom nepokoja a k povstaniu.

Rebelantstvo medzi baníkmi a chudobou

Začiatkom roku 1526 sa obyvatelia baníckych osád za podpory chudoby z mesta odhodlali s nástrojmi a zbraňami v rukách si vynútiť mzdu, ktorú im nevyplatili a na niekoľko dní obsadili mesto. Komorský gróf tak bol prinútený vyplatiť baníkom mzdy hodnotnými mincami. Po istom poklese vlny rebelantstva nastal najsilnejší pohyb. Vrcholil vstupom ozbrojených baníkov, hutníkov a uhliarov zo Španej doliny a Starých Hôr do mesta, kde sa k nim pridala mestská chudoba.

Rozvášnení povstalci útočili na mestský úrad, podpaľovali domy bohatých mešťanov a ničili vodovod. Vtedy sa už zorganizovala šľachta, mešťania a bojovú jednotku na potlačenie povstania vyslal aj panovnícky dvor. Napokon piatich povstalcov po súdnych ortieľoch aj povesili. Iní rebelanti utiekli na Moravu a iní sa skrývali v lesoch či na samotách. Konali sa na nich tzv. lapačky. Napätá atmosféra medzi chudobnými však pretrvávali naďalej.

V roku 1526 sa na uhorský trón dostali na dlhé obdobie Habsburgovci. Ferdinand I. sa úspešne snažil získať rozhodujúci vplyv v banskej sfére, aby sa zvýšili jeho príjmy. Peniaze potreboval najmä na vojny proti Turkom, ktorých silu nechcel podceniť. Prevzal od Fuggerovcov mediarsky podnik a aj kráľovná Mária mu neskôr odovzdala sedem stredoslovenských banských miest aj s panstvom v okolí.

• Lit. zdroj: M. Dobríková a M. Gajdoš, Banská Bystrica medená a povstalecká, Múzeum SNP, 1994