Biatlonista Hasilla: Pretekať sa dá aj s najrýchlejšími, len sa nesmie chybovať

Dvadsaťtriročný Tomáš Hasilla z Brezna trénuje v biatlonovom klube Valaská-Osrblie. V Soči absolvoval tri preteky. V šprinte na desať kilometrov bol šesťdesiaty piaty. Vo vytrvalostných pretekoch na dvadsať kilometrov obsadil 43. pozíciu. Mužská štafeta, ktorej bol súčasťou, skončila dvanásta.

Ako hodnotíte svoj výkon na Zimných olympijských hrách v Soči 2014?
Povedal by som, že ani zle ani dobre. V rýchlostnom preteku som spravil v ľahu dve zbytočné chyby, čo ma stálo stíhací pretek, no inak to bolo strelecky v ďalších disciplínach veľmi dobré. Po bežeckej stránke som bol na tom relatívne dobre. Udržal som si pozíciu zo svetového pohára, kde sa bežecky radím do prvej päťdesiatky, takže nenastalo ani zlepšenie ani zhoršenie. S týmito dispozíciami sa nedalo očakávať, že budem niekde úplne vpredu, ale šance na dobrý výkon boli vysoké. Môj osobný cieľ skončiť v prvej štyridsiatke mi nevyšiel, ale ušlo to len o dve miesta.

Verili ste, že sa dostanete do Soči? Čo pre vás znamená účasť na olympiáde?
Účasť znamená pre každého veľa, ale dostať sa tam som nevnímal ako svoj cieľ, skôr je pre mňa dôležité ustáliť výkonnosť a podávať stabilné výkony celý rok v svetovom a európskom pohári. Keď dosiahnem toto, potom môžem mať ako cieľ olympijské hry a zároveň už očakávať lepšie umiestnenia ako prvá štyridsiatka.

Priblížte nám atmosféru v Soči? Aké to tam bolo?
Olympijské hry sú výnimočné. Pre mňa boli navyše prvé. Atmosféra bola vynikajúca. Najviac sa mi páčilo, že sme bývali spoločne všetci bežci na lyžiach a mohol som tak vidieť všetkých športovcov, ktorí už dosiahli nejaké úspechy. Čo sa týka pretekov, tak tam je to v podstate podobné svetovému poháru. Keď to porovnám s takým Oberhofom alebo Ruhpoldingom, tak mi pripadá, že je tam ešte väčší ruch, keď súťažia domáci pretekári.

Boli ste si pozrieť aj mesto? Čo sa vám najviac páčilo?
Bol som v olympijskej dedine na uzatváracom ceremoniáli a bolo to pekne zorganizované. Cele ukončenie bol zážitok. Najviac ma zaujal olympijský oheň a možnosť vidieť ho naživo.

Stihli ste sa pozrieť na nejaké preteky aj ako divák?
Preteky som videl len biatlonové a bežecké, buď počas nášho tréningu alebo beh na 50 kilometrov ako divák, inak nebolo času a presuny do iných dedín boli zdĺhavé.

Ako vyzeral vás deň v Soči?
Väčšina dní prebiehala rovnako. O ôsmej ráno budík, cvičenia s fyzioterapeutom, raňajky, porada, tréning, obed, spánok, tréning, večera a nejaký voľný čas. Samozrejme, boli aj asi tri voľné dni, kedy bol čas aj na iné aktivity, ale najradšej som počas nich oddychoval.

Máte nejaký zážitok z olympiády, ktorý považujete za úplne naj?
V štafete sa mi podarila streliť veľmi rýchla ležka, myslím, že najrýchlejšia v úseku a keď som vybiehal na štvrtom mieste, tak to bol dobrý pocit. Ďalší dôkaz pre mňa osobne, že sa dá pretekať aj s najrýchlejšími, len sa nesmie chybovať.

Dávali vám rady naši skúsenejší biatlonisti ako Anastasia Kuzminová či Pavol Hurajt?
S Hurim som býval a bavili sme sa aj o nejakých veciach ohľadne pretekov, ale nejaké veľké učiteľské rady sa už na veľkých pretekoch neriešia, na to je celoročná príprava.

Odkedy sa venujete biatlonu? Kto vás k nemu priviedol?
Biatlon robím od ôsmich rokov. Mám dvoch starších súrodencov, ktorí tiež robili biatlon, takže tam je odpoveď.

Čo by ste chceli v biatlone dosiahnuť?
Chcel by som určite dosiahnuť, čo najlepšie výsledky a dokázať pravidelne bodovať v svetovom pohári. Mojím cieľom je umiestnenie sa v prvej desiatke, či už v pohári alebo inej veľkej súťaži ako majstrovstvá sveta alebo olympijské hry, ale k tomu ešte musím poriadne trénovať, aby to bolo reálne.

Čo študujete? Čomu by ste sa chceli v živote venovať okrem biatlonu?
Bol som denným študentom telesnej výchovy a geografie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, ale po bakalárskych štátniciach, som štúdium nechal. Oboje sa nedalo stíhať. Ak chcem byt dobrý v športe, musím sa mu venovať na sto percent, inak to nejde. V budúcnosti určite pôjdem ešte študovať, ale aký smer, ťažko povedať. V dnešnej dobe sa dá ťažko uplatniť aj s vysokou. Mám teda čas na premyslenie si plánu, aby som neštudoval len kvôli titulu, ale mal potom aj uplatnenie.

Čo najradšej robíte, keď máte voľno? Ako relaxujete?
Najradšej mám spánok a rôzne formy regenerácie. Z nich asi najradšej vodu, či už bazén, vírivku alebo vaňu. Kdekoľvek prídeme a je tam možnosť tohto oddychu, už som tam. Ďalej trávim čas s priateľkou, prechádzkami so psom, čítaním, prácami okolo domu a vôbec všetkým, čím sa dá odreagovať od stereotypu. Niekedy je najlepšou regeneráciou beh na vyčistenie hlavy a aspoň sa potom dobre spí :).

Čítajte aj Biatlonistka Poliaková: Do ďalšej olympiády budem trénovať tvrdšie a ukážem, čo vo mne naozaj je