Brezniansky chotár ukrýval nevídané bohatstvo. Kam zmizlo, hovorí smutná povesť
Breznianske Banisko niekedy oplývalo veľkým nerastným bohatstvom. Činom, ktorého sa dopustili baníci, sa však navždy stratilo!
Povesť o Bomburovi, slávnom rytierovi, ktorý zachránil Brezno, pozná takmer každý Brezňan. Nedávno sme vám pripomenuli aj povesť o Aničke, ktorá svojim hrdinským činom prekvapila nejedného z vás. Teraz si pripomenieme povesť, ktorá je málo známa a dozviete sa v nej, ako Brezno prišlo o veľké bohatstvo.
Čítajte tiež: Zaujímavosti o pôvode nášho mesta. Poznáte povesti, prečo sa Brezno nazýva Breznom?
Úpadok breznianskeho baníctva si zavinili Breznania vraj sami, lebo zabili manželku „Birgeja“, „permoniíka“.
Zlodej jedla
Na západnej strane Brezna je Banisko, kde voľakedy boli bohaté bane na zlato a striebro. Teraz sú tam močariská. V tamojších baniach bolo vraj toľko zlata, že bolo radosť v nich dolovať. Visiace bombolce bolo treba len odlomiť a odvoziť domov. I stalo sa, že raz mal kráľ veľkú vojnu, bolo mu treba veľa zlata. Rozkázal, aby baníci pracovali deň a noc. Čo mali robiť chudáci baníci? Dali sa do práce. No aby nemuseli sem tam chodiť, priniesli si so sebou obed a večeru – mastné halušky. Jedlo uložili do kútika jednej štôlne. Aké nemilé bolo však ich prekvapenie, keď na obed hodne umorení, miesto halušiek našli prázdne rajničky.
Keď sa krádež opakovala i na druhý a tretí deň, uzniesli sa, že zlodeja chytia a zabijú. Postavili stráž. Vyberaní chlapci ukryli sa po kútoch a čakali na zlodeja. A nebolo treba dlho čakať. Vtáčik čoskoro prišiel. Bola to skoro celkom nahá žena. Baníci ju chytili a ako sa uzniesli, zabili. Hej, ale ako sa začudovali, keď zistili, že je to žena Birgeja. Kým žila, jej malé deťúrence v červených nohavičkách a v červených čiapočkách chodili všade za ňou a ujúkali.
Baníci dobre poznali starého Birgeja. Mal dlhú šedivú bradu až po kolená. V pravej ruke nosil zlatý čakan. Bez neho sa nedal nikdy na cestu z domu.
Bane vystriedali močariská
Birgej hľadal ženu tri dni a tri noci, ale ju nemohol nájsť. Baníci ju zakopali na bezpečné miesto. Na štvrtý deň, keď sa baníci dali do práce, odrazu videli, že sa zlato očividne tratí, až úplne zmizlo. V tej chvíli sa štôlne zatriasli ohromným hrmotom a všetkých baníkov zasypali.
Kde boli kedysi bohaté bane, kde prekvital banícky život, tam sú teraz močariská. Keď vraj v noci bije dvanásta hodina, vidieť nad nimi červeno blikajúce plamene: svetlonosy. Koho svetlonos zvábi a kto ide za ním, zahynie.
Takto vraj zanikli povestné zlatonosné bane. Od tohto času sa Brezňania márne namáhajú za zlatom. Dolinu obchádzajú, lebo vraj ešte dlhé roky bolo počuť spod zeme plač a výkriky starého Birgeja: „Runa, Runa! Kde si? Deti ťa čakajú!“
Pozrite si v našej fotogalérii aj historické pohľadnice Brezna!
Môže vás zaujímať:
Ondrejský jarmok je aj po 500 rokoch spoločenskou udalosťou: Láka zmesou ľudí, ruchu, hudby a vôní
Významné míľniky Brezna v prúde času. Udalosti posledných 50 rokov v kocke
