Brezno pred revolúciou: Začínal tu aj Elán, handlovačky s Rottrovou, vstupenky sa platili zo sociálneho fondu!
V breznianskom Dome kultúry sa v minulosti stále niečo dialo. Predstavili sa tam aj mnohé hviezdy. Na časy pred revolúciou zaspomínal súčasný riaditeľ kultúry v Brezne Július Obernauer, ktorý predým ešte v Závodnom klube zastával funkciu programového riaditeľa.
Dom kultúry postavila začiatkom 70. rokov Mostáreň Brezno ako Závodný klub. Slúžil však celej verejnosti a konali sa tu rôzne kultúrne podujatia. Súčasný riaditeľ Mestského kultúrneho strediska Brezno Július Obernauer pracoval v Závodnom klube pred rokom 1989 ako programový referent.
Štyria začínajúci chlapci
Ako nám prezradil v 400-miestnej sále vtedy Závodného klubu vystupovali Marie Rottrová, Elán či Peter Nagy, okrem Gotta a Vondráčkovej tu boli vari všetci. „Kedysi existovala agentúra Slovkoncert, ktorá zastrešovala všetkých muzikantov a cez ňu sa v úvodzovkách nakupovali programy,“ hovorí Obernauer. Každý kraj mal raz za pol roka burzu programov, ktorá trvala dva dni. „Prebiehalo to takým zaujímavým spôsobom, že máme tu jednu takú kapelu, sú to štyria začínajúci chlapci, zatiaľ hrajú v garáži, ale sú dobrí, Elán sa volajú, tak kto by ich zobral, majú voľné termíny tie a tie. Nikto nič, lebo vtedy ich ešte nikto nepoznal, tak Závodný klub Brezno zoberie,“ opisuje Obernauer.
Potom však bola v ponuke hviezda Marie Rottrová a na tú sa, samozrejme, hlásili všetci. „Vravím, no tak ja zoberiem to, čo nikto nechce a Rottrovú mi nedáte,“ pokračuje Obernauer a veru ju Breznu dali. „Vtedy sa takýmto spôsobom handlovalo, že kto čo si vezme. Ja som mal politiku, že som zobral aj takých neznámejších, ktorých nikto nechcel a potom som tým argumentoval, aby mi dali aj ten dobrý program, vždy totiž boli nejaké hitovky,“ prezrádza Obernauer.
Chlieb alebo divadlo
Čo sa týka organizácie koncertu v minulosti a dnes, je to podľa Obernauera, takmer to isté, rozdiel je naopak v cenách, ktoré sa pohli. „Niektorí umelci nevedia, čo pýtať. Predtým to bolo trošičku kontrolovanejšie, korigované, dnes je voľný trh, niekto môže zarábať milióny, niekto je rád, že má na chleba. Vtedy si umelci nepýtali také nehorázne peniaze ako dnes, dalo sa to skôr zaplatiť. V súčasnosti musí človek trikrát kalkulovať, či do toho ísť, či sa mu program vôbec podarí predať a do akej mieri, či ľudia v Brezne sú schopní dať za vstupenku toľko a toľko.“
V minulosti bežne kupovali lístky na predstavenia či koncerty firmy zo sociálneho fondu. „Keď som robil programového, zobral som vstupenky, obehal pár firiem a polovicu som takýmto spôsobom predal. Dnes sú tiež firmy, ktorý zoberú lístky, ale po menej. Predtým Mostáreň, ktorá mala 3,5-tisíc zamestnancov bola schopná zobrať celé predstavenie ako nič,“ vysvetľuje Obernauer.
Bežne bývali jedno divadelné predstavenie a jeden-dva koncerty do mesiaca. Vstupné do kina bolo od 5 do 8 korún, na detské predstavenie korunu-dva, do divadla 10–12 korún, v súčasnosti sú ceny vstupného 5 aj 10 eur. „Dnes sa lístky ťažšie predávajú. Bohužiaľ, zárobky tu nie sú veľké. Niektorí by možno aj radi išli, len musia zvážiť, či si kúpia chlebík alebo pôjdu do divadla,“ povzdychne si Obernauer. Na programe si pritom nemôžu dovoliť prerobiť, minimálne musia pokryť náklady. Návštevnosť ovplyvňuje taktiež aj internet, pričom pozrieť si film, divadlo či koncert priamo, je neporovnateľný zážitok.
Foto: ilustračné