Bude sa či nebude stavať v Brezne? Poslanci riešili koncepciu rozvoja bývania v meste
Mestskí poslanci dostali do rúk koncepciu rozvoja bývania na najbližšie roky. Dokument rieši výstavbu bytových jednotiek vrátane nájomného sociálneho alebo tzv. regulovaného bývania a tiež skvalitňovanie bývania, napríklad výstavbou detských ihrísk, mini zón relaxu a športu či optimalizáciou zelene.
V decembri 2012 prijali poslanci uznesenie, ktorým uložili mestskému úradu a príslušným komisiám spracovať koncepciu bytovej politiky nájomných bytov v meste Brezne. Na ostatné zasadnutie breznianskych poslancov sa teda dostala Koncepcia rozvoja bývania mesta Brezno na obdobie 2014 – 2020. Spracoval ju odbor životného prostredia, rozvojových programov a stavebného poriadku. Komisie sa na jeho príprave nepodieľali. Koncepcia mala byť zakomponovaná do Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Brezna na obdobie 2014 – 2020, ktorý sa pripravuje. Poslanci koncepciu bývania zobrali na vedomie, ale neschválili.
Za 4 roky žiaden nájomný byt
Ako uviedla vedúca odboru životného prostredia, rozvojových programov a stavebného poriadku Elena Gregorová, dokument naznačuje línie, filozofiu smerovania, pričom mesto by malo smerovať k dvom formám podpory rozvoja bývania. Jednak ide o výstavbu bytových jednotiek a jednak o skvalitňovanie bývania v medziblokových priestoroch, čiže vytvárania mini zón, zelených plôch určených pre oddych.
„Čo ma trápi je, že nám sústavne klesá počet obyvateľov v meste a rastie nezamestnanosť, takže určite do budúcna by sme sa mali zoberať skôr než bytovou otázkou tým, či bude pre koho stavať,“ povedala mestská poslankyňa Mária Majerčíková. Ako pokračovala mali by sa zaoberať vytváraním pracovných miest, a to hlavne pre mladých ľudí, ktorí odtiaľto utekajú. Majerčíkovej sa tiež nepáči, že podľa koncepcie majú byť v Zadných Hálnach postavené byty nižšieho štandardu. Ako povedala chráni záujmy slušných ľudí, ktorí tu desiatky rokov žijú a platia dane. „Nezaslúžia si, aby sa z tejto časti mesta stalo doslova smetisko,“ uviedla Majerčíková. „Ako poslankyňa v mestskej časti Zadné Halny chcem vyjadriť svoj nesúhlas s tým, aby byty nižšieho štandardu vôbec boli plánované v tejto časti mesta, keďže dve tretiny obyvateľstva tu tvorí, nechcem povedať rómska menšina, lebo v tomto prípade je to rómska väčšina a v zmysle smerníc Európskej únie takého zgrupovávanie tejto skupiny obyvateľstva je neprípustné.“
Ako reagoval primátor Jaroslav Demian, za štyri roky nepostavili ani jeden nájomný byt. „Treba rozprávať o výstavbe bytov. Sú obce, v ktorých nesídli ani družstvo, ani iný veľký zamestnávateľ, len pár obchodov, napriek tomu stavajú desiatky nájomných bytov a takto lákajú a stabilizujú počet občanov.“
Materiál treba rozpitvať
Mestský poslanec Ján Králik povedal, že so základnými tézami v materiáli súhlasí, ale je potrebné na ňom ďalej pracovať. Ako uviedol, musia niečo robiť s bývaním pre občanov so sociálnymi problémami. „Nemôžeme sa im otočiť chrbtom. V každej lokalite, kde budeme chcieť stavať, budú ľudia spisovať petície a robiť odpor. Bohužiaľ, zobrali sme si na seba určité bremenu ľudí, ktorí musia rozhodovať o týchto veciach a musíme sa k tomu postaviť zodpovedne,“ myslí si Králik. Ako ďalší problém vyzdvihol bývanie pre mladé rodiny. Nestačí im podľa neho pomôcť len postavením bytu, ale aj v nájme. Chýba tu podľa jeho slov systém fungujúci v zahraničí, a to, že existujú štartovacie byty do určitej výšky príjmu, ktorú keď nájomcovia prekročia, postúpia byt inej rodine.
„Pokiaľ sem nepríde investícia, mladí nám budú odchádzať a bude prebytok bytov,“ myslí si mestskí poslanec Jozef Tokár. Ako pokračoval v rozhodnutí o výstavbe bytov je zdržanlivý. Je za výstavbu na hnedých zónach, nie zelených a je teda proti tomu, aby sa stavalo na Mazorníkove aj keď je to v platnom územnom pláne.