Eva Wolframová aj o skrytej tvári šoubizu v 80-tych rokoch: Čaje o piatej v Omege sa už nevrátia
Speváčka Eva Wolframová ovplyvnila brezniansku hudobnú scénu v 80. rokoch. So skupinou Junior mali peknú žatvu. Na festivaloch povyhrávali, čo sa dalo. Úspešne spolupracovala aj so spevákom Paľom Haberom. Ako si spomína na tie časy?
Evu Wolframovú dnes poznáme ako očnú lekárku a mestskú poslankyňu. Úspechy však žala aj ako speváčka. V prvej kapele bola už na základnej škole. Éra skupiny Junior sa začala na gymnáziu. Kapelu okrem Evy Wolframovej (spev), Ivana Muriňáka (klávesy) tvorili tiež Paľo Kupec (bubny), po ňom nastúpil Zdeno Mirilovič, Vlado Kmeť (basgitara), Jano Turňa, Milan Macuľa (gitara) a Jožo Lukáč. Zúčastňovala sa na dobových hudobno-súťažných akciách, či už s kapelou, sólo alebo ako duo s Paľom Haberom. V speve pokračovala aj počas vysokej školy v Bratislave.
Na festivale Bystrické zvony získala Cenu sympatie diváka v roku 1982. Je trojnásobnou laureátkou Slovenského festivalu politickej piesne v Martine (´82, ´83, ´84). Držiteľka čestného uznania celoštátneho festivalu Mladá pieseň ´83 v Jihlave. Po 16 rokoch v Bratislave sa vrátila v roku 1998 do svojho rodiska. Spieva už len príležitostne na charitatívnych a benefičných koncertoch.
Hudobná scéna kedysi
Spočiatku spievali piesne, ktoré vtedy fičali, čiže od Elánu, Modusu či Limitu. Ako spomína Wolframová robili to s radosťou. V Brezne vtedy bývali piatky večer hore v klube, v dnešnej Omege, tzv. čaje o piatej, kde sa chodila zabávať mládež a oni im hrali živú hudbu. Hrávali tiež na MDŽ, Dni študentstva či na stužkových, svadbách, ale aj maškarných báloch.
Kedysi boli mladí zvyknutí na živú hudbu, dnes by už taká kapela nemala význam. „Neviem si predstaviť, kde by chodili vystupovať. Prím hrajú interpreti z Bratislavy. Mám taký pocit, že si nevieme vážiť svojich ľudí ani v jednej oblasti. Doma nie je človek prorokom, musí prísť z vonku, aby si ho všimli. Neviem, či je to médiami alebo čím,“ zamýšľa sa Wolframová.
Výučný list na spev
Forma prezentácie amatérskych kapiel boli festivaly a prehliadky. Začínajúci speváci sa na pódiu stretávali s profesionálmi. Wolframová sa na nich skamarátila so speváčkami Oľgou Záblackou, Elenou Martincovou či Silviou Slivovou (Nemožná). „Napísala som pesničku Život, s ktorou sme vyhrali v Martine, potom v Sokolove. Nahrali nám ju na čiernu vinylovú platňu, pre takú malú kapelu z Brezna, to boli veľké zážitky,“ opisuje Wolframová. Okrem toho spievala aj sólo za doprovodu napríklad Orchestra Gustava Broma. V roku 1982 vytvorili duo s Paľom Haberom, ktorý taktiež so svojou vtedajšou gitarou kapelou 3 MH, ktorej členom bol aj Ivan Muriňák, navštevovali festivaly.
Ďalšiu etapu predstavuje vysoká škola v Bratislave, kde Wolframová odišla študovať medicínu v roku 1983. „Bývali tam konkurzy, ako teraz do Superstar, išlo o štúdium spevákov zábavného žánru,“ opisuje Wolframová. Na štúdium ich vybrali do ročníka pätnástich. Okrem Wolframovej tiež Haberu či Záblackú. Stali sa tak profesionálnymi spevákmi. Dostali výučný list a mohli spievať v baroch či zahraničí. Od Slovkoncertu získali triedu a na základe nej boli za spev platení.
Paľo pokračoval v profesionálnej dráhe speváka. Práve na festivaloch, kotrých sa zúčastňovali hľadal nové tváre Julo Kinček. „Dievčenské kapely zakladať nechcel, lebo sa bál, že do nich zainvestuje a ony sa vydajú a otehotnejú,“ prezrádza Wolframová. Vyhliadol si skupinu Team a našiel im aj lídra – Paľa Haberu.
Kufor ťahali k vlaku na sánkach
Počas štúdia na vysokej škole sa Wolframová zúčastnila náboru do skupiny Modus. „Pýtali sa, čo študujem, povedala som, že medicínu a oni, že sa ozvú, ale to som vedela, že sa mi neozvú, lebo výchova mladého speváka znamenala veľké invetície a musel to byť človek, ktorý sa tomu bude venovať na 100 %,“ hovorí Wolframová. Do Modusu si vybrali Ivonu Novotnú (Keď sa raz oči dohodnú).
V tom období sa formovalo v Bratislave Biele divadlo. Vzniklo z iniciatívy Niny Zemanovej. Vystupovali tam mladí Diana Mórová, Juraj Rašla, Gabika Škrabáková či Paľo Chovanec. Mali hru Doby sú naše hobby, ku ktorej hudbu napísal Rudo Géry. Ústrednú pieseň Múdrosť naspievala práve Eva Wolframová: „Pieseň je o tom, ako múdrosť prichádza medzi ľudí v každom období. Hrávali sme ju a bol to krásny zážitok.“
Pre Wolframovú to bolo pekné obdobie, na ktoré rada spomína. Podľa jej slov s ekonomickou krízou prišla aj kríza v kultúre, kde sa na prvé miesto dostali peniaze. „My sme si z vlastných peňazí horko-ťažko pokúpili mikrofóny a nástroje a vtedy to nikomu tak neprišlo, že ideme niečo pýtať, žiadať. Vždy sme boli hrdí, že o nás vedeli, že prišla skupina Junior z Brezna. Keď sme šli do Sokolova na celoštátne kolo, ráno o tretej mi otec na sánkach ťahal veľký kufor k vlaku a my sme boli radi, že tam môžeme ísť tým vlakom a povedať, že sme z Brezna a reprezentovať,“ opisuje Wolframová.
Viac zaujímavostí o spolupráci s Paľom Haberom, o tom, ako to vyzeralo na hudobných festivaloch mladých či o cenzúre prinesieme v ďalších častiach rozhovoru.
Foto: Archív Evy Wolframovej
