Ľuboš (31), rodák z Brezna, kombinuje maľbu s digitálnou technikou: Zaujal aj v USA, FOTO

Ľuboš Pohančaník (31) je rodený Brezňan. Vyštudoval marketingovú komunikáciu v Trnave, kde sa zaoberal reklamou, grafickým dizajnom a digitálnym umením. Po škole pracoval ako grafik pre grafické štúdio v Banskej Bystrici.

Jeho škola a práca sa spojili a na základe týchto dvoch elementov vznikajú nádherné diela.

Technika s ohňom

„Zo začiatku som experimentoval s kombináciami rôznych grafických softvérov a výsledky som tlačil na plátno. Postupom času som začal spájať digitálnu tvorbu s tradičnou maľbou. Túto techniku som si pomaly vyvíjal sám. Kombinovanie digitálnej tvorby s ručnou maľbou mi ponúka množstvo nových možností. Ručná práca dáva digitálnym veciam nový život a nepresnosti dodávajú ľudskosť,“ zrhnul jednu zo svojich techník Ľuboš.

Neskôr sa začal venovať voľnému lievaniu farieb na plátno. „Technika je jednoduchá, nalievam farby na plátno a opaľujem ohňom, čím sa snažím farbu zakonzerovať,“

„Dynamické obrazy ma asi najviac vystihujú. Je to kombinácia digitálnej aj ručnej tvorby. Túto techniku robí málokto, ale podobné výsledky som ešte nevidel. Samozrejme mám rád aj obrazy maľované ohňom, je to technika, v ktorej sa rád zdokonaľujem a mám ambíciu robiť aj väčšie formáty,“prezradil nám mladý umelec.

Inšpirácia : Príroda aj ruch mesta

Inšpiráciu naháňa podľa jeho slov v prírode, ale aj v mestskom ruchu. Niektoré veci čerpá zo snov niekedy sa inšpiruje od svetových autorov prípadne históriou.

V Ľubošovej zbierke nájdeme aj obraz namaľovaný počas útokov v Paríži. Je na ňom zničená francúzska vlajka. „Všímam si aj to, čo sa deje vo svete. Nieje to jadro mojej inšpirácie, ale niekdy na to reagujem.“

Bezmyšlienkový stav

Vo svojich abstraktných obrazoch chce poukázať na bezmyšlienkový stav. „Ľudia veľa premýšľajú, veľa hodnotia a majú len naučené čo je pekné a škaredé. Moje obrazy sú bezmyšlienkové. Nedá sa o ňom povedať, či je pekný alebo škaredý,“ uvádza nás do tajov svojich myšlienok Ľuboš.

Ako ďalej vraví jeho obrazy maľované ohňom sú bez symbolov, nie sú tam konkrétne odkazy, asi len odkaz na plynutie času.

„Sledujem tvary, ktoré len pôsobia nejakým dojmom. Ľudia sú príliš naučený na symboly. Toto je značka, toto je drahé, toto je lacné, neznačkové… Rozmýšľame v mantineloch. Moja tvorba nedáva mantinely. Ľudia si z nej môžu zobrať čokoľvek. Svet nieje len o tom, že čo je krásne je dobré a čo je škaredé je zlé. Ja sa snažím ukázať abstrakciou stav mysle, nehodnotím. Svet je…“

Výstavy a cykly

V roku 2010 a 2011 vystavoval na výstavách v Breznianskej synagóge, kde dielami dotváral atmosféru ponurému priestoru. V roku 2015 dostal ponuku prezentovať svoje diela mimo Európy až na slnečnej Floride na Miami v USA. V miestnej umeleckej štvrti Wynwood si získal obdiv miestnych galeristov.

Momentálne si jeho obrazy môžete pozrieť v Bratislave v televíznej veži Kamzík.

Portrétny cyklus „Kurtizány“ zachytáva ženy z čias ich slávy a vyššieho spoločenského postavenia. „Snažil som sa zachytiť ich životy pomocou portrétnej tvorby.“ Využíval pohľad hlbokých čiernych očí a chladných bezfarebných tvárí bez konkrétnych emócií. V tvárach sa zároveň snaží vykresliť ich smútok, vášeň, múdrosť a tajomnosť.

Abstraktný cyklus „Za hranicami poznania“ vykresľuje pomocou neurčitých tvarov svet, kde neexistujú konkrétne pomenovania pre veci. Svet bez súdu, hodnotenia, chápania a akejkoľvek aktivity mysle. „Divákovi sa snažím podať krásu a potešenie z tvarov jednotlivých foriem zachytených na plátne pričom odmietam hľadanie konkrétnych symbolov, ktoré sa človek počas života naučil rozpoznávať.“

Cyklus „Dynamické portréty“ zachytáva súčasne niekoľko tém. „Na niektorých obrazoch zachytávam vzťah muža a ženy a ich spoločné i odlišné spolužitie.“ Rýchle životy moderného človeka i spoločnosti, kde vzťahy nepatria medzi priority avšak majú svoj význam a svoje spletitosti popretkávané životnými situáciami.