Na Horehroní čert bujaro strašil slobodné dievčatá. Čo hovoria legendy o sv. Mikulášovi?

Dávať a nečakať dar. Taký je hlavný zmysel sviatku svätého Mikuláša, biskupa. Tešia sa najmä deti, pre ktoré je Mikuláš symbolom sladkostí, ovocia a iných darčekov.

Eliška Šándorová
Ilustračný obrázok k článku Na Horehroní čert bujaro strašil slobodné dievčatá. Čo hovoria legendy o sv. Mikulášovi?
Zdroj: TASR

Svätý Mikuláš sa narodil pravdepodobne okolo roku 270 v maloázijskom meste Patar. Od mladosti bol povestný svojou dobročinnosťou a súcitom s chudobnými. Stal sa biskupom v Myre, preto sa zobrazuje s biskupskou mitrou a biskupskou berlou.

Dary v okne

Známy je príbeh o chudobnej rodine, ktorá mala tri dcéry. Aby sa mohli vydať, potrebovali veno, preto im Mikuláš každý večer tri razy za sebou zanechal v okne mešec s peniazmi.

„Ďalší príbeh hovorí o tom, ako zachránil troch námorníkov v búrke, ako vzkriesil troch mládencov a zachránil troch mužov neprávom odsúdených na smrť. Svätého Mikuláša pochovali v Myre, ale neskôr jeho telesné pozostatky uložili do hrobky veľkého chrámu, ktorý mu postavili v talianskom prístavnom meste Bari,“ hovorí historička a etnologička Katarína Nádaská.

Voňavá hrobka

Z jeho hrobky vyteká vonná látka – myrha, preto je aj patrónom voňavkárov, námorníkov, obchodníkov, majiteľov záložní, lekárnikov. Keďže svätý Mikuláš bol známy svojou štedrosťou, vžil sa zvyk obdarúvať na jeho sviatok najmä deti.

Zvyk chodenia s Mikulášom, mikulášske obchôdzky, bol pôvodne mestský, v 17. storočí ho dokonca udržiavala najmä šľachta. Vo vidieckom prostredí sa objavil až v 19. storočí.

Zdroj: TASR

„Vznikla krásna tradícia – Mikuláš s čertom a anjelom chodili po domoch, aby nosili deťom darčeky. Mikuláš mal dlhú bielu košeľu, na hlave biskupskú čiapku a v ruke berlu, na tvár mu prilepili dlhú bradu a fúzy z vaty a papiera, aby ho nebolo poznať. Čert mal kožuch prevrátený naruby, bol opásaný reťazou, ktorou štrngal, na kožuchu mohol mať aj zvončeky, tvár mal zamazanú od uhlia. Anjel mal biely odev, krídla z papiera a zamúčenú tvár,“ približuje mikulášsku tradíciu Nádaská.

Povinné recitovanie

Po príchode do domu sa Mikuláš spýtal, či sa deti vedia modliť, či boli poslušné, a chcel, aby mu zarecitovali básničku a pod. Čert zase strašil najmä malé deti.

Napokon Mikuláš vybral z koša drobné darčeky a obdaril nimi deti. Na Horehroní čert bujaro strašil slobodné dievčatá.

Trojicu Mikuláš, anjel a čert často tvorili zamaskovaní mládenci a ich obchôdzky mávali skôr žartovný ráz. Dievčatá si napríklad museli kľaknúť a pomodliť sa, slobodné dievky po príchode Mikuláša do domu odriekali text „Mikulášku môj milý, daj mi muža v tej chvíli, aký bude, taký bude, len nech navždy len môj bude“.

„V niektorých obciach, napríklad v Potvoriciach v Trenčianskom okrese, chodievali do kúdeľnej izby štyria mládenci – jeden oblečený ako Mikuláš, druhý v maske medveďa, tretí, gazda, viedol medveďa na retiazke a štvrtý vystupoval ako maškara alebo čert,“ objasňuje zvyky etnologička.

Posol lásky

V Brhlovciach okres Levice pri týchto mikulášskych obchôdzkach mohol mládenec, ak mal v kúdeľnej izbe aj svoju milú, poslať jej po Mikulášovi drobnú sladkosť – perníkové srdiečko, stužky a pod.

Niekde na Mikuláša ženy nepriadli a nepáralo sa ani perie, muži nešli do lesa. Na Spiši pri tejto príležitosti vešali do dverí stajne dve prekrížené metly, aby tam bosorky nemali prístup.

Mikulášska nádielka bez ohľadu na vek poteší každého. Či už v podobe malej sladkosti, orieškov alebo ovocia, pre dospelých ostáva navždy detskou spomienkou, že dobrý deduško nezabudol ani na ich.

Ilustračné foto, TASR

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame