Na Horehroní stále dodržiavajú tradíciu Betlehemských hier: Odovzdávajú sa z generácie na generáciu
Na Horehroní stále dodržiavajú tradíciu Betlehemských hier. Betlehemci chodia na polnočnú omšu a potom absolvujú pochôdzku po rodinách v dedine.
Vianočnú tradíciu Betlehemské hry stále dodržiavajú v horehronských obciach Čierny Balog či Lom nad Rimavicou. Ako uviedol spoluorganizátor podujatia Pastierske hry vianočné v Lome Ľudovít Kubiš, Betlehemské hry sa tu dodržiavajú bez prerušenia od nepamäti. Betlehemci chodia na polnočnú svätú omšu, potom absolvujú 25. a 26. decembra pochôdzku po rodinách v dedine. Betlehemské hry v Čiernom Balogu prebiehajú po miestnych častiach.
„Ide o partiu chlapcov alebo chlapov, ktorí sa dohodnú, že budú ‚betlehemčiť‘. Začína sa po polnočnej svätej omši, čiže na Božie narodenie 25.12., a pokračujú ešte aj na Štefana 26.12. Betlehemčia po svojich rodinách, známych, priateľoch,“ priblížila referentka kultúry v Čiernom Balogu Miroslava Rosíková.
Ako pokračovala, každý región – dedina si drží „tú svoju“ Betlehemskú hru. Charakter a účel je rovnaký, iná je v obsahu hovoreného slova. „Betlehemci sú väčšinou chlapci vo veku 16 až 25 rokov. V obci máme aj tzv. detských Betlehemcov – žiakov základnej školy, ale aj dospelých mužov, títo väčšinou chodia s Betlehemčinou len po rodine,“ pokračovala Rosíková. Betlehemci v Balogu majú na hlavách klobúky s farebnými stužkami, oblečení sú v balockom kroji. Dôležitou súčasťou sú kyjaky a malý drevený kostolík, ktorý nosí so sebou Anjel.
Okrem toho v tomto roku v Lome nad Rimavicou pripravujú už 14. ročník regionálnej prehliadky betlehemských skupín. Uskutoční sa 28. decembra, informoval Kubiš. Prehliadku betlehemských skupín nazvali Pastierske hry vianočné, nakoľko tu možno vidieť aj Troch kráľov. Jana Nahálková, kurátorka – etnografka banskobystrického Stredoslovenského múzea, objasnila, že prvé Betlehemské hry na našom území súviseli s vianočnými hrami žiakov a neskôr s ľudovým divadlom. Pritom patria medzi najrozšírenejšie v repertoári slovenského ľudového divadla. „Pri týchto hrách bol náboženský motív Božieho narodenia zasadený do pastierskeho prostredia, ktoré je typické najmä pre stredné a východné Slovensko. Betlehemské hry boli rozšírené takmer na celom Slovensku ale napríklad na Záhorí ich vôbec nepoznali,“ konštatovala Nahálková.
Základnou rekvizitou pri hrách bol Betlehem a tradičnými postavami boli pastieri Fedor a Stacho, ďalej Kubo, Bača a Anjel, ktorí zvestovali Božie narodenie. „Kubo bol väčšinou chlap, ktorý mal na sebe, povedzme, prezlečený kožuch naruby a nejakú masku… Na palici mal nastoknutého ježka, ktorým strašil deti,“ vysvetlila Nahálková. Hovorené slovo dopĺňali piesne a dramatické výstupy a Betlehemské hry sa odovzdávali z generácie na generáciu. Hrávali sa popoludní, napríklad po štedrej večeri. Mohli byť aj na Štefana či Troch kráľov.
Foto: ilustračné