Pozrite si unikátne fotky: Mrazivé momenty z augusta 1968 v uliciach Brezna
Včera sme si pripomenuli 45. výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Okupované bolo aj Brezno. Ponúkame vám autentické svedectvo Daniela Rakytu, ktorý všetko zaznamenal na svoj fotoaparát.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy bez Rumunska do Československej socialistickej republiky. Sovietske vojská sa u nás zdržali 23 rokov. Okupácia zmarila demokratizačné procesy a nastolila politiku normalizácie. Invázia sovietskych vojsk si vyžiadala takmer sto obetí.
Brezňania sa ponáhľali za rodinami, nakupovali zásoby potravín
„Správu o v páde vojsk som počul v noci v rozhlase po drôte v závodnom internáte Mostárne Brezno a bol som z toho šokovaný, myslel som si, že je to zlý sen,“ začína svoje rozprávanie Daniel Rakyta. Vtedy pracoval v podniku Mostáreň a ráno nastúpil riadne do zmeny. Podvečer sa ako mnohí iní Brezňania išiel pozrieť na námestia, keď prichádzali vojská.
„Každý sa z roboty ponáhľal domov, zabezpečiť si rodinu a nakúpiť nejaké zásoby potravín. Tí zvedaví išli na námestie a rôznymi spôsobmi dávali najavo svoj odpor proti okupantom. Zásoby som si urobil aj ja, lebo som nevedel, čo sa v tejto hektickej dobe bude diať,“ spomína Rakyta.
Zobral fotoaparát a vyšiel do ulíc
Z pádu vojsk bol rozhorčený a smutný, no neváhal ani minútu. „Bolo sa treba okamžite rozhodnúť čo robiť, lebo udalosti boli z hodiny na hodinu dramatickejšie. Zobral som fotoaparát Flexaret a išiel som do ulíc. Podarilo sa mi „uloviť“ mnoho snímok, ktoré som roky ukrýval, lebo počas normalizácie sa to nedalo uverejniť,“ priblížil situáciu Rakyta.
Mnoho z týchto fotografii v roku 1990 a 2008 vystavovalo Horehronské múzeum a pri príležitosti 40. výročia okupácie tiež Národné muzeum v Prahe na výstave „…a přijeli tanky“.
Stíhaní za hanobenie republiky a jej predstaviteľov
V breznianskej Mostárni sa vtedajších augustových dňoch podieľal na vydávaní letákov a časopisu Hlas Horehronia. Päťčlenný kolektív bol za túto činnosť trestne stíhaný za hanobenie republiky a jej predstaviteľov. „Mali sme šťastie lebo prezident republiky Ludvík Svoboda nám v roku 1971 udelil milosť. Toto obdobie bolo pre mňa problematické, lebo po tom všetkom som mohol niekoľko rokov písať do novín len pod skratkou,“ uviedol Rakyta.
Negatív filmu bránil pred sovietskym veliteľom
Aj po 45. rokoch vyvolávajú v autorovi jeho fotografie z okupácie rôzne pocity. „Pri ich získavaní som zažil aj trpké chvíle, keď nad Baldovským mostom, kde bolo sústredených niekoľko transportérov a tankov a kde sa konali „horúce dialógy“ medzi okupačnými vojakmi a obyvateľmi nášho mesta, vytiahol na mňa sovietsky veliteľ pištoľ a mal som naozaj čo robiť, aby som mu ušiel a nezobral mi negatív filmu,“ opisuje svoje zážitky Daniel Rakyta.
Ako ďalej dodal nezabudnuteľné boli preňho aj chvíle, keď cez križovatku pri mestskom úrade prechádzali sovietske vozidla a keďže tam boli položené kvetináče s fotografiami Dubčeka a Svobodu museli ich obchádzať. „To všetko sa mi podarilo nasnímať,“ uzavrel.
Foto: Daniel Rakyta
Zdroj: Global 24/Webnoviny.sk
