Sane si obľúbili celé generácie: Ernest Hemingway sa na nich vybláznil aj cez leto

Pred vybudovaním železnice a rozvojom automobilizmu patrili sane a vozy k základným prostriedkom osobnej dopravy.

Ilustračný obrázok k článku Sane si obľúbili celé generácie: Ernest Hemingway sa na nich vybláznil aj cez leto
Zdroj: TASR

Zimné obdobie je spojené takmer vždy so snehovou nádielkou. Cestárom sneh síce komplikuje život, ale malých nezbedníkov vždy poteší, pretože si na sánkach môžu užiť veľa zábavy. V histórii sa stretávame skôr s pracovným využitím saní.

Sane predstavujú bezkolesový dopravný prostriedok pohybujúci sa hlavne na snehu kĺzaním. Do saní sa v minulosti priahali kone, voly a kravy.

Používali sa na celom Slovensku a patrili tak ako voz k základnému vybaveniu roľníckych hospodárstiev (vyvážanie hnoja, doprava sena zo vzdialených poľných stodôl, pri ťažbe dreva) a v zárobkovom povozníctve.

Pred vybudovaním železnice a rozvojom automobilizmu patrili sane a vozy k základným prostriedkom osobnej dopravy (návšteva mesta, lekára, jarmoky, trhy, svadba, pohreb).

Preferovali sa jednodielne drevené sane, na ktoré sa ukladali bočnice, rebriny, dosky, košina. K základnej časti sa pripájali aj kratšie sane a vlačuhy (objemnejšie náklady, dlhé drevo).

Viacfunkčnosť saní a ich konštrukčná variabilnosť sa uchovala v ľudových názvoch: hole sane, sane s klanicami, vlečniak, zvlač na hnoj, hojové sane, zvážkové sane, gnatkykorbové sane, furmanské sane.

Svoje miesto v histórii si zachovali aj zvláštne krnohy (používali sa aj názvy krne, krňačky..). Na pozvanie grófskej komory prišli k nám z rakúskeho Tirolska drevorubači. Priniesli si okrem náradia aj sane, ktoré používali na zvážanie dreva. Na krnohách musel chlap stiahnuť meter dreva, na čo musel vynaložiť poriadnu silu a zručnosť.

Pokračovanie článku pod fotografiou.

Zdroj: TASR

Krnohy, sánky minulých generácií, predstavovali pozemné vozidlo bez kolies, pohybujúce sa na drevených plazoch. Celé boli zhotovené z dreva, bez kovových súčastí. Dnes sa krnohy na dopravu materiálu používajú len ojedinele, zato sa však stali súčasťou folklórno – športových podujatí v rámci krňačkových pretekov.

Sane sa vyrábali aj s kovovou konštrukciou, neskôr i z plastu (dnešné boby).

Sánkovanie je najčastejšie spojené so snehom, podobne ako gin s tonikom. To však neplatí na portugalskom súostroví v Atlantickom oceáne. Na Madeire si môžu turisti užiť sánkovanie vo všetkých ročných obdobiach. Nesánkuje sa na snehu, ale na ceste v rámci mestskej dopravy. Dvaja „carreiros“ uvedú sánky do pohybu podobne ako bobisti na ľadovej dráhe a následne za jazdy naskočia dozadu. Sane vyrábajú tradičným spôsobom v mestečku Camacha, kde možno nahliadnuť aj do dielní s ich výrobou. Na prepravu turistov ich obyvatelia Madeiry začali používať na počiatku 19. storočia. Zaujímavosťou je, že aj spisovateľ Ernest Hemingway ich označil za jeden z „naj“ zážitkov svojho života.

Foto: ilustračné

Zdroj: TASR

Odporúčame