Smelý rodák z obce pri Brezne za čias Uhorska. Na olympiáde sa prihlásil na 6 disciplín
Poznáte muža, ktorý preslávil Slovensko? Zúčastnil sa na prvých olympijských hrách nového veku v roku 1896 v gréckych Aténach. V nedeľu 19. júna uplynie 145 rokov od narodenia Alojza Szokolyia.
Atlét Alojz Sokol (Alajos Szokolyi), v matrike zapísaný ako Aloysius Joannes Szokol), je rodákom z neďalekého Hronca. A poriadne úspešným. Vzhľadom na historické podmienky štartoval na aténskej olympijskej premiére za vtedajšie Uhorsko a na drese mal číslo jedna.
Všestranný atlét
Všestranný atlét sa v Grécku prihlásil na šesť disciplín (beh na 100 m, 110 m prekážok, trojskok, skok do diaľky, skok do výšky, skok o žrdi), hoci nejestvuje doklad o tom, že by v posledných troch disciplínach súťažil. V behu na 100 m skončil tretí a v trojskoku štvrtý. Medailu si nepriviezol, lebo ju dostali iba prví dvaja športovci v danej disciplíne.
Alojz Szokolyi sa narodil 19. júna 1871 v Hronci. Od troch rokov ho vychovávali krstní rodičia v obci Bernecebaráti (dnes Maďarsko). Vyštudoval gymnázium v Banskej Štiavnici a Leviciach a vybral sa na štúdium medicíny do Budapešti (dnes Maďarsko).
Lekár sa však z neho nestal, štúdiá nedokončil. Zato sa naplno prejavil jeho športový talent a už v roku 1890 bol objavom sezóny. Po krátkej atletickej príprave totiž vyhral beh juniorov na 100 m časom rovných 13 sekúnd a o rok neskôr dokázal výkon stlačiť na 11,4 sekundy.
Ukončenie športovej činnosti
Po aténskej olympiáde (1896) Szokolyi skončil s aktívnou športovou činnosťou, priženil sa do zámožnej grófskej rodiny a venoval sa zveľaďovaniu majetku. Pracoval však aj ako hlavný župný archivár na župnom úrade v Šahách. Drevenú olympijskú prekážku a disk, ktoré si spolu s ďalšími predmetmi doniesol z Atén, umiestnil vo svojom súkromnom športovom múzeu a neskôr ich ochotne dal k dispozícii športovým historikom.
V roku 1910 bol Alojz Szokolyi organizátorom a mecenášom I. ročníka súťaže gajdošov a trubačov v Šahách, čo súviselo s jeho pôsobením župného archivára a s bohatými aktivitami v regióne Hontu. Alojz Szokolyi nezištne podporoval šport, kultúru a spoločenský život v regióne.
Po vzniku Československej republiky (1918) zostal Alojz Szokolyi na svojom statku v dnešnom Maďarsku a venoval sa poľnohospodárstvu. V dnešnej maďarskej obci Bernecebaráti Szokolyi 9. septembra 1932 aj zomrel a je tam pochovaný.
Pamätná tabuľa
Olympionikovi z Hronca po sto rokoch od bronzového behu (1996) odhalili v rodisku pamätnú tabuľu. V knižnej podobe ho približuje publikácia Prvý olympionik od autora Miroslava Hazuchu vydaná pri príležitosti 100. výročia novovekej olympiády (autor ho uvádza ako Alojza Sokola). Szokolyimu je venované športové podujatie Sokolov Hronec v jeho rodnej obci, prvý ročník odštartovali v roku 1999.
V roku 2007 vydala obec Hronec pri príležitosti osláv 650. výročia prvej písomnej zmienky o obci monografiu. Svoje miesto má v nej aj Alojz Szokolyi. Na slávnosti v Bratislave v decembri 2013 bol Alojz Szokolyi uvedený do Siene slávy slovenskej atletiky.
Može vás zaujímať:
Významné míľniky Brezna v prúde času. Udalosti posledných 50 rokov v kocke
Foto: ilustračné