Kristína Kožiaková Rôzne

Stopy havárie v Černobyle v breznianskom salaši: Daniel Rakyta si zvláštne potvrdenie odložil do archívu! FOTO

Známy Brezňan a lokálpatriot Daniel Rakyta opatruje jeden doklad vo svojom archíve už tridsať rokov. Malé potvrdenie vypovedá v mnohom o vtedajšej dobe, plnej protikladov.

Ilustračný obrázok k článku Stopy havárie v Černobyle v breznianskom salaši: Daniel Rakyta si zvláštne potvrdenie odložil do archívu! FOTO
Zdroj: Daniel Rakyta

Svet si 26. apríla pripomenul 30. výročie katastrofy v atómovej elektrárni Černobyľ. Havária v Atómovej elektrárni Vladimira Iľjiča Lenina, ako sa prevádzka nazývala za sovietskej éry, je dosiaľ najhoršou katastrofou svojho druhu v dejinách ľudstva.

Nekontrolovateľná reakcia odtrhla masívnu strechu štvrtého reaktora a do ovzdušia sa dostal obrovský mrak rádioaktívnych látok, ktorý sa rozptýlil nad Európou.

Počet ľudí, ktorí v dôsledku černobyľskej havárie prišli o život, je predmetom dohadov. Všeobecne je známe, že pri samotnom výbuchu a záchrannej operácii zomrelo približne 30 osôb. Podľa správy OSN z roku 2005 následkom súvisiacich ochorení zomrelo približne 4000 ďalších ľudí.

„Po takmer troch mesiacoch od tejto udalosti, som robil sprievodcu po našej krajine pre miešaný spevácky zbor z rumunského mesta Buzau a zaviedol som ich aj na salaš baču Auxta,“ rozpráva Daniel Rakyta. Ako vtedajší organizačný vedúci a manažér Speváckeho zboru mesta Brezna im robil sprievodcu.

„Musel som podpísať prehlásenie pre JRD ČSSP v Brezne, že beriem na vedomie všetky možné následky po použití salašníckych výrobkov (ako napr. syr a žinčica) členmi tohto kolektívu. Tento dokument som mal odložený v archíve.“

„Vedenie JRD sa bálo, že keď tí členovia zboru pojedia napr sýr a vypijú žinčicu budú mať z toho možno aj celoživotné zdravotné problémy, lebo tam, kde sa pásli ovečky mohla byť aj tráva zamorená vplyvom tejto havárie. Predpokladám, že členovia rumunského kolektívu asi o tejto hrozbe nevedeli,“ prezrádza ďalej Rakyta a dodáva, že o nebezpečných aspektoch černobylskej havárie vedel v Brezne, respektíve vo vtedajšom Československu, málokto.

Podľa slov Rakytu navštívil Brezno spevácky zbor z Rumunského mesta Buzau v posledný júlový týždeň roku 1986, teda približne 3 mesiace po výbuch v Černobyle.

Mestské osvetové stredisko pripravilo pre nich bohatý kultúrny program. Mali možnosť vidieť krásy Vysokých a Nízkych Tatier, Bystriansku a Dobšinskú ľadovú jaskyňu, Múzeum SNP v Banskej Bystrici, Horehronské múzeum, zámok v Bojniciach a zoologickú záhradu, tiež salaš v našom regióne.

Zdroj:TASR/Brezno24

Unikátny doklad: Prehlásenie kvôli Černobylu
3
Galéria
Zdroj: Daniel Rakyta
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM