Tradície, piesne aj jedlá svojich predkov sa v Heľpe snažia uchovať

Regionálna výchova už na základnej škole

Horehronská obec Heľpa žije folklórom, konštatuje vedúca odboru školstva a kultúry na obecnom úrade Mária Kemková. „Snažíme sa, aby nám pamätníci, ktorí ešte žijú, zaspievali, chodíme z domu do domu, nahrávame, čo si ešte pamätajú, a potom to odovzdávame našim deťom,“ priblížila Kemková. Ako dodala, samozrejme, najtypickejšia je „Totá Heľpa“. Nácviku heľpianskych piesní a tancov sa venujú malí obyvatelia napríklad počas vyučovania v rámci regionálnej výchovy na základnej škole.

Prírodný amfiteáter má kapacitu 5 000 miest

V obci sa tento rok konal už 48. ročník folklórneho festivalu Horehronské dni spevu a tanca. Ten sa uskutočňuje v jednej, podľa slov Kemkovej, z dominánt obce – prírodnom amfiteátri. Prvé Horehronské dni spevu a tanca boli v roku 1966 a prírodný amfiteáter ešte nemal dnešnú podobu. V začiatkoch mal kapacitu okolo 1 000 ľudí, dnes pojme 5 000 návštevníkov. „V takejto podobe, ako ho môžu návštevníci vidieť, je od roku 2010, keď sme našli veľkého sponzora – nášho rodáka z obce, ktorý prispel a mohli sme prírodný amfiteáter zrekonštruovať do dnešnej podoby,“ pokračovala Kemková.

Tradičné drevenice

V amfiteátri vybudovali aj dve tradičné drevenice. Slúžia počas festivalov na výstavy tradičnej ľudovej kultúry. „Keď nie sú folklórne festivaly počas roka, usporadúvame tam stretnutia, na ktorých sa zúčastňujú obyvatelia obce.“ Starší sa stretávajú s heľpanskou mládežou a odovzdávajú si tradície, prezentujú tradičnú ľudovú kultúru, pripomínajú si zvykoslovie. Na tieto verejné stretnutia pozývajú aj návštevníkov. Na spomínaných priadkach vyšívajú, tkajú, párajú perie. „Aby sme iba nepracovali, pochutíme si na našich tradičných špecialitách, ktoré nám naše mamičky navaria,“ konštatovala Kemková.

Guľky s mäsom, trhance, graple či miši

Marta Olšiaková počas festivalu varí s ďalšími ženami v rámci „Tradičnej kuchyne“ typické jedlá ako guľky s mäsom, trhance či vypráža graple. Pripravujú aj miši, inde známe ako haruľa či placky. „Naši ľudia to aj poznajú, ale už to tak nevaria ako kedysi. Dávnejšie sa robili také jedlá doma každodenne, ale teraz ich už varí málokto,“ konštatovala Olšiaková. Typickým jedlom boli aj halušky, ktoré sa robili na rôzne spôsoby.

Kúdeľná izba

Kemková pokračovala, že počas Horehronských dní sa každoročne prezentujú aj „Kúdeľnou izbou“. „Naši dôchodcovia vytiahnu všetko najkrajšie z truhlíc, je tam výstava, ale sú tam aj nástroje a náradie, na ktorých si môžu návštevníci vyskúšať tradičnú ľudovú kultúru, ktorá bola u nás dlhé roky. Môžu sa naučiť tkať, vyšívať, priasť, vyrábať šindle – lebo nejde len o ženské práce,“ dodala Kemková.

Vianočné aj fašiangové tradície

V Heľpe dodržiavajú aj vianočné zvyky. „Tradujú sa betlehemci, sú to mládenci alebo chlapci, ktorí majú nacvičené betlehemské hry a chodia z domu do domu. Čiže, kto počas vianočných sviatkov príde na návštevu do Heľpy, môže sa mu stať, že do rodinného domu prídu aj betlehemci, ktorí mu zahrajú celú betlehemskú hru,“ povedala Kemková. Ženy v Heľpe neobchádza ani tradičná oblievačka, šibačka tu však zaužívaná nie je. Dodržiavajú sa aj fašiangové tradície. Ich súčasťou je fašiangový sprievod, obyvatelia sa schádzajú na námestí, podávajú sa tradičné fašiangové jedlá.

Ocenená za starostlivosť a rozvíjanie tradičnej ľudovej kultúry

Tunajší folklór prezentujú mužská či ženská spevácka skupina, detský folklórny súbor aj mládežníci, dodala Kemková. Úsilie udržať tradície bolo ocenené aj v súťaži Dedina roka 2011. V kategórii dedina ako klenotnica Heľpu ocenili „Za príkladnú starostlivosť a rozvíjanie tradičnej ľudovej kultúry.“ Okrem Horehronských dní sa v obci organizuje i detský folklórny festival Kolovrátok.

Čítajte viac: Tradičné remeslo tkanie na krosnách: Je to môj osud, hovorí rodená Heľpianka
Heľpa žije tradičnou ľudovou kultúrou: Počet obyvateľov, ale klesá