FOTO: Zelený klenot Horehronia. Unikátny prales len na skok od Brezna
Neďaleko od Brezna máme hotový unikát. Prales, ktorý nám môžu inde iba ticho závidieť. Čím všetkým je jedinečný?
„Dobročský prales patrí medzi najstaršie pralesovité rezervácie na Slovensku. Je cieľom odborných exkurzií, väčšinou ako súčasť medzinárodných konferencií a sympózií s lesníckou tematikou,“ uvádzajú na stránke Lesy slovenskej republiky o pralese, ktorý sa vyvíjal samovývojom, bez zásahu človeka.
Národná prírodná rezervácia sa nachádza v obvode Odštepného závodu Čierny Balog. Presnejšie v doline Brôtovo, asi 6 km za miestnou časťou obce Dobroč, v nadmorskej výške 720 až 1000 metrov. Výmera je 104 hektárov a výmera lesov ochranného pásma je 100 ha. Za rezerváciu bol Dobročský prales vyhlásený v r.1913
Unikát pralesa
Pokiaľ sa chcete vybrať na prechádzku okolo Dobročského pralesa, budete potrebovať sprievodcu. Stačí sa ohlásiť deň vopred a O.Z.Vydra – Vidiecka rozvojová aktivita vám ho zabezpečí.
„Samotná prehliadka trvá hodinku až dve. Ide sa náučným chodníkom po hranici pralesa. Dnu sa nedostanete vzhľadom na to, že je tam najvyšší stupeň ochrany,“ prezradila nám Lucia Ištvanová z Vydry.
„Počas prehliadky máte krásny výhľad po okolí na Vrchy, Lom, Drábsko a takisto je krásny výhľad na Poľanu. Ľahko natrafíte na stopy po medveďovi či vlkovi. Medzi unikáty pralesa patrí určite Kuvičok vrabčí. Je to malá, približne 10 centimetrová sovička, ktorá žije len v Dobročskom pralese,“ konkretizovala Ištvanová.
Len pre odborníkov
Ako informujú ďalej Lesy SR, Dobročský prales je pre širokú laickú verejnosť skôr symbol tajomnosti. Od r. 1996 je v platnosti zákaz Ministerstva životného prostredia SR pre voľný vstup verejnosti do rezervácie. Vstup je povolený výnimkou. Odborníci a environmentálne orientované výpravy môžu do útrob pralesa nazrieť s odborným sprevádzaním zamestnanca Odštepného závodu Čierny Balog.
Národná prírodná rezervácia (NPR) Dobročský prales získala v roku 1998 Európsky diplom, ktorý musí každých 5 rokov znova obhájiť. „To nie je možné inak ako jemným a šetrným organizovaním návštev a rovnako šetrným obhospodarovaním okolitých hospodárskych lesných porastov,“ vysvetľujú Lesy.
Obrie stromy
Pamätná jedľa, ktorá bola zlomená vetrom v roku 1964, mala vek 450 rokov, priemer kmeňa vo výške 130 cm nad zemou dosahoval 193 cm, obvod takmer sedem metrov a jej výška bola 56 metrov. Objem dreva tejto jedle bol 47 m3, a spolu s konármi až 55 m3.
Smrek dosahuje hrúbku až 137 cm a výšku 54 metrov. Buk dosahuje aj 118 cm, javor horský 135 cm, brest 95 cm a jaseň štíhly 64 centimetrovú hrúbku. Smrek sa dožíva až 350 rokov. Počas jednej generácie smreka a jedle sa vystriedajú dve generácie buka a javora so životnosťou 220–250 rokov. Nečudo, že zásoba drevnej hmoty v takomto lese je až 750 m3 na hektár.
Pozrite si krásne fotografie z okolia Dobročského pralesu
Môže vás zaujímať:
Pralesy pri Brezne sa majú chrániť. Rozhodnutie súdu dalo šancu takmer 500 hektárom
Keď príroda prekvapuje: Prírodné zaujímavosti z obcí pri Brezne, o ktorých vie málokto
