Heľpa žije tradičnou ľudovou kultúrou: Počet obyvateľov, ale klesá
Podhorská obec Heľpa v okrese Brezno leží v dvoch národných parkoch. Zo severnej strany je to Národný park Nízke Tatry a z juhu Národný park Muránska planina. Aj v súčasnosti sa tu dodržiavajú veľkonočné, fašiangové či vianočné tradície ako napríklad betlehemci (chodenie s betlehemom).
Ako v súvislosti s tradíciami a folklórom povedala vedúca odboru školstva a kultúry na obecnom úrade Mária Kemková, okrem kostola je dominantou obce prírodný amfiteáter. V tom sa od roku 1966 každoročne koná folklórny festival Horehronské dni spevu a tanca. „Heľpa žije folklórom a prírodný amfiteáter je vo folklóre dominantou,“ dodala Kemková.
Ocenená za starostlivosť a rozvíjanie tradičnej ľudovej kultúry
V súťaži Dedina roka 2011 bola Heľpa v kategórii dedina ako klenotnica ocenená „Za príkladnú starostlivosť a rozvíjanie tradičnej ľudovej kultúry.“ V tejto súvislosti bolo pozitívom pre zachovanie dedičstva fungovanie Základnej umeleckej školy (ZUŠ), ktorú navštevuje okolo 180 detí. ZUŠ v tomto roku oslávila 10. výročie samostatnosti, predtým pôsobila ako pobočka ZUŠ v Brezne. V obci sú aj materská a deväťročná základná škola, ktorá má okolo 200 žiakov.
Viac ako 200-ročný kostol
Ďalším symbolom Heľpy je spomínaný rímsko-katolícky kostol: „V našej obci sú obyvatelia na 98 percent rímsko-katolíckeho vyznania. Kostol máme postavený z roku 1806, v posledných desiatich rokoch bol rekonštruovaný,“ pokračovala Kemková.
Počet obyvateľov klesá v dôsledku nedostatku práce
Starosta Heľpy Jozef Fillo uviedol, že intravilán aj extravilán obce majú zhruba 4 000 hektárov. Pokiaľ ide o počet obyvateľov, v 70-tych rokoch minulého storočia zaznamenala najväčší rozkvet – 3 875 obyvateľov, čo je maximálny počet, ktorý obec dosiahla. Dnes ich má okolo 2 650. „Klesáme s počtom obyvateľov z toho dôvodu, že na Horehroní skoro všetky podniky, ktoré tu v minulosti fungovali, prestali existovať. Väčšina ľudí odchádza za prácou do iných miest, zahraničia. Odhadujem, že v letných mesiacoch 350 – 400 mužov robí v zahraničí. A rozšírila sa opatrovateľská služba, hlavne v Taliansku, Rakúsku, Nemecku, čiže, aj ženy odchádzajú za prácou von,“ konštatoval starosta.
Ľudia sa živili chovom oviec, drevorubačstvom, výrobou šindľov
Najstaršia písomná zmienka o Heľpe je z roku 1549 a prezentuje slovenskú obec osídlenú pastierskym obyvateľstvom na valašskom práve. V danom roku habsburský generál Mikuláš zo Salmu vydal súpis poddanského majetku Muránskeho panstva. V tom čase tu žili dvaja bratia Heľpänskí. „Čiže, názov obce je odvodený pravdepodobne z ich priezviska. Ujal sa aj neskôr, názov nebol menený. Živili sa chovom oviec. Aj potom sa dosť dlho ľudia živili chovom oviec, drevorubačstvom, výrobou šindľov.“ priblížil starosta.
Prvé kino na Horehroní aj pivovar
Okolie Heľpy sa v minulosti stalo inšpiráciou aj pre umelcov, napríklad Imricha Vysočana či Janka Alexyho. Karol Plicka zasa použil zábery z Heľpy vo filme Zem spieva: „Vyjadril sa, že Heľpa mu prirástla k srdcu a že na Heľpe našiel nárečie, kroje, piesne a tance v tej najčistejšej podobe,“ prerozprával Fillo. Kemková doplnila, že v obci bolo aj prvé kino na Horehroní, ktoré ale už nefunguje, a za čias Muránskeho panstva tu bol aj pivovar.