Horehronka Denka (17) zišla z Chopku a začala písať: Teraz je tu prvá zbierka s jasným odkazom pre všetkých!
Sú spisovatelia, ktorí prečítajú tony kníh, kým vyprodukujú jedno dielo, ale sú aj takí, ktorých inšpiruje pocit alebo aj príroda. Medzi tých druhých patrí aj Deniska Mutišová (17). Pokrstila svoju prvú zbierku básní, s veľkým úspechom.
Taká je len Ona…
Denka má 17 rokov a odkaz, ktorý dáva ľudom prostredníctvom svojich básní núti k zamysleniu. „V každom z nás sa ukrýva dar, ktorý treba v sebe objaviť,“ prezrádza Denisa o svojej knižke Ľudia majú podľa Denky otupené zmysly a nabáda ich k zamysleniu a k tomu, že sa dá žiť aj inak, ako žijú teraz.
„Každý si musí v sebe nájsť svoju podstatu sám. Ticho ti povie viac, ako si myslíš“
Nestačí žiť a vnímať len vonkajší svet, v dnešnej dobe všetci zatvárajú oči. Ja ich nezatváram, snažím sa rásť a rozvíjať si svoju osobnosť a svoje vnútro.
„Nieje dôležitá len kariéra a peniaze. Bezvýznamne sa ženieme vpred a neuvedomujeme si, že raz príde chvíľa kedy všetko necháme tu a pôjdu s nami len naše skutky a myšlienky.“
Ako to celé vzniklo?
Celý nápad na písanie básní vznikol podľa Denky veľmi spontánne. „Bola jar, boli sme na Chopku a ja som vyplodila prvý veršík,“ a vtedy sa to začalo.
V lete chodila zbierať bylinky do hôr, na lúky a trávila tak veľa času. Ako ďalej vraví, občas cítila smútok, že sa nevie umelecky prejaviť tak, ako by chcela. „Jedného dňa som prišla z lúky a bola som šťastná, chytila som pero a napísala básničku,“ prezradila Denisa o svojej prvotine. Keď vyšla so svojimi básňami na svetlo sveta, ujala sa jej terajšia krstná mama zbierky a spolu ju dostali do tejto podoby.
Dena ďalej povedala, že by nikdy od seba nečakala, že napíše takúto zbierku. „Vôbec nečítam knihy. V živote som prečítala asi dve knihy a z toho bola jedna moja,“ smiala sa.
„Cítim pokoj, pokoru neopísateľné slová. Možno ešte nie som pripravená vysloviť všetko, ale to čo mi to dáva, si nechcem nechať len pre seba.“
Na záver dodáva, že je mnoho takýchto ľudí ako ona a že to nie je nič netradičné. „Poznám veľa ľudí, ktorí sú vzácni a výnimoční, od ktorých sa máme čo učiť. A mňa aj učia, nie v lavici s tabuľou a kriedou, ale rozhovormi o živote, o zmysle nášho bytia, o našich cestách, ktoré sa krížia s mnohými inými.“
Podľa nej, väčšinou tí ľudia žijú vo svojich drevených domcoch na kraji lesa, nik ich neuznáva nepoznajú potlesky a v skutku po nich ani netúžia. „Práve takýto ľudia sú v mojich očiach jasné hviezdy, ako spomínam v ďalších nových básňach.“
Ten smer, tá cesta… Život, ktorého smrť je nevesta. Ten jeden cieľ, nestačí povedať viem… Treba vnímať, treba rásť. Otázky si treba klásť V sebe samých, odetých či nahých. Tam sa to skrýva, keď telo dušu vníma.
Pozvánka na krst Denky Mutišovej (17) sľubovala neopakovateľný zážitok… Do podmazu hudobníkov a predstavenia tanečníkov čítala verše zo zbierky z názvom Ona… Lenka Akurátna Špiriaková, ktorá si celú akciu zobrala pod patronát a zbierku básní aj pokrstila. Krstilo sa originálne, Ďumbierom. Akcia sa uskutočnila v Mýte pod Ďumbierom 29.12.2015.
Foto: Lukáš Šomodi, Lukáš Onderčanin
