Ilustračný obrázok k článku Kroje nosia obyvatelia Heľpy aj v súčasnosti, cez náboženské sviatky či festival
Zdroj: TASR

Kroje nosia obyvatelia Heľpy aj v súčasnosti, cez náboženské sviatky či festival

Počas náboženských sviatkov si aj v dnešnej dobe obyvatelia Heľpy v okrese Brezno obliekajú svoj tradičný kroj. Starší aj každú nedeľu do kostola.

Katarína Oravská Kultúra
Katarína Oravská Kultúra

Kroje nosia obyvatelia Heľpy aj v súčasnosti, cez náboženské sviatky či festival

Počas náboženských sviatkov si aj v dnešnej dobe obyvatelia Heľpy v okrese Brezno obliekajú svoj tradičný kroj. Starší aj každú nedeľu do kostola.

Ilustračný obrázok k článku Kroje nosia obyvatelia Heľpy aj v súčasnosti, cez náboženské sviatky či festival
Zdroj: TASR

Heľpanka Angela Martincová a manželia Anna a Jozef Simanovci nám priblížili tento ľudový odev. „V nedeľu ešte nosíme kroj a keď sú sviatky, máme iný, sviatočnejší, hrdší. Každý deň ho už nenosíme, už sme sa tiež popanštili,“ konštatovala Martincová.

Hrdé mladuchy

Martincová zaspomínala, ako kroj nosili odmala a vyrastali v ňom. „Keď sme sa povydávali, tak sme do poľa nosili na chrbte bremiačko (batoh), plisovanú sukňu, kapku (čepiec) na hlave, oplecko (vrchná časť odevu), a to hrdô. Takto sme išli hrabať na pole. Keď sme naň prišli, zobliekli sme sa do bielej sukne a tak sme hrabali. Večer sme sa zasa poobliekali do kroja. Lebo sme boli hrdé mladuchy,“ dodala Martincová.

Prevláda červená farba

Ženský heľpiansky kroj je podobný s Pohorelským. Skladá sa z červenej sukne, vyšívanej riandy (ručník, ktorý sa dával na sukňu), oplecka, to bolo biele či červené a malo vyšívané rukávy. Ďalej ho tvorili brusľak (vrchná časť odevu) aj spomínané kapky. V pracovný deň si ženy obliekali obyčajnejšiu riandu, v nedeľu zasa „hrdú.“ V heľpianskom kroji celkovo prevláda červená farba. V zime si Heľpanky do snehu obúvali kapce z postavu. Ženy sa pred mrazom chránili kamizoľom a šuľavicou – vlnená šatka.

Keď sa pracovalo, nosili čisto biele košele

Pán Siman priblížil odev, ktorý nosili chlapi. „Mužský kroj sa skladá z chološní (nohavice), košele, čižmy sa voľakedy nosili, teraz už veľmi nie, no a nosil sa klobúk a kamizoľ – kožúšok. Chološne sa vyrábali z ovčej vlny.“ Keď sa pracovalo, nosili čisto biele košele, vyšívané si obliekli na sviatky. „Kedysi nosili chlapi široké opasky, ale teraz sa to už nenosí,“ konštatoval Siman. On sám kroj nosí cez sviatky aj na folklórny festival Horehronské dni spevu a tanca.

Tradícia sa z obce nevytráca

Vedúca odboru školstva a kultúry na obecnom úrade Mária Kemková dodala, že okrem toho, že si starší obyvatelia vedia sami ušiť ešte aj v dnešnej dobe kroj, využívajú ho počas náboženských sviatkov. „Bežne tu môžete vidieť počas Vianoc, Veľkej noci poobliekaných takmer všetkých ľudí, ktorí sú v kostole, od najstaršieho až po najmladšie deti. To je veľmi veľké plus pre našu obec, lebo naozaj tá tradícia sa nevytráca z obce, ale ostáva tu,“ dodala Kemková.

Čítajte viac: Heľpan Ján Pindiak vyrezáva hrady a zámky chudoby
Tradície, piesne aj jedlá svojich predkov sa v Heľpe snažia uchovať
Tradičné remeslo tkanie na krosnách: Je to môj osud, hovorí rodená Heľpianka
Heľpa žije tradičnou ľudovou kultúrou: Počet obyvateľov, ale klesá

Heľpa kroje
2
Galéria
Zdroj: TASR
Zdroj: TASR
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín