Lekári, ktorých v Brezne pozná množstvo milovníkov zvierat: EXKLUZÍVNY rozhovor s veterinármi Remiarovcami
Psy, mačky, ale aj exotické plazy či vtáky... Tieto všetky zvieratá už prešli rukami známych breznianskych veterinárov manželov Remiarovcov. V rozhovore nám povedali viac nielen o svojej práci, ale aj o tom, čo všetko už zažili na klinike.
Zlatka Remiarová sa so svojim manželom Pavlom venuje veterinárnej praxi od roku 1994. Za tú dobu im prešlo popod ruky množstvo pacientov. My sme ich pre vás vyspovedali v rozhovore.
Prečo ste si vybrali práve toto povolanie? Ako ste sa k nemu dostali?
My sme doma chovali zajace, sliepky a ja som pritom stále pomáhala. Starala som sa o ne a zaujímalo ma to. Dlho som sa na gymnáziu nevedela rozhodnúť, kam ďalej. Chcela som byť architektka :-) Rozhodla som sa však pre veterinu a neľutujem. Práca je všestranná a deje sa stále niečo nové. Človeka to aj teší, keď zachráni a pomôže zvieratkám. Zvieratá dokážu byť veľmi vďačné.
Máte doma zvieratká?
Máme doma psa, v poradí už štvrtého, potom mačku aj jednookého kocúrika. Toho nám priniesli dievčatá z útulku. Mal poranené očko a poskladali sa mu na operáciu. Kocúrika sme zoperovali a chceli dať na adopciu. Samozrejme s jedným očkom ho nikto nechcel, tak nám zostal.
Prvý vážny zákrok, aké to bolo na začiatku?
Zo začiatku nás doprevádzal svokor a otec v jednej osobe. Metódy ešte neboli také ako dnes. Pamätám si svoj prvý chirurgický zákrok. Svokor, s ktorým som na začiatku spolupracovala, bol na školení. Do ordinácie prišiel pán so psíkom a chcel vyoperovať nádor na labke. Tak som sa odhodlala a prvýkrát som sa do operácie pustila sama. Dopadlo to veľmi dobre. S manželom sme prvý vážnejší zákrok robili spolu, a to bola kastrácia rotvajlerky.
Ktoré najčastejšie problémy riešite a aké zvieratká k vám najčastejšie chodia?
Medzi našich pacientov patria hlavne psíky a mačky, ale riešili sme však aj problémy leguánov, chameleónov aj hadov. U psíkov a mačičiek sa vyskytujú podobné zdravotné problémy ako u ľudí. Najčastejšie sa stretávame s kožnými chorobami, rôzne gynekologické problémy, ortopedické problémy, zažívacie ťažkosti a mnohé iné. Často riešime aj operácie rôznych nádorových ochorení, zlomenín kostí a kastrácie.
Aké prípady by ste považovali za najkurióznejšie?
Medzi najkurióznejšie prípady, by som určite zaradila psíkov a ich nezvyčajné pochúťky, ktoré im musíme vyoperovať zo žalúdka. Psíkovia požerú naozaj rôzne predmety. Mali sme tu pacienta, ktorý dokázal zjesť pol kila štrku. Ďalšiemu psovi sme vyoperovali golfovú loptičku a jeden dokonca zožral celý obojok aj s veľkou kovovou prackou. Poriadne sme sa začudovali keď nám to svietilo na röntgene. Máme aj rôzne smutné prípady, ktoré nedopadli naozaj dobre, ale o tých nerada rozprávam a aj nerada na ne spomínam.
Čo je na tejto práci najnáročnejšie?
Najnáročnejšie je, keď si všetci uvedomujeme, že niektoré prípady sa už naozaj nedajú vyriešiť. Majitelia chcú spraviť všetko a aj my chceme spraviť všetko preto, aby to bolo dobre. No niekedy sa už pomôcť naozaj nedá. Obzvlášť je to ťažké v dnešnej dobe, keď ľudia berú zvieratká, svojich domácich miláčikov naozaj ako členov rodiny.
Čo sa týka práce, tak za najnáročnejšiu považujeme operáciu stočeného žalúdka. Po nej býva psík aj 3 dni stále v kritickom stave a doslova nikdy nevieme ako to dopadne.
Máte nejaký konkrétny prípad, na ktorý si radi spomeniete?
Mali sme tu raz psíka, ktorý bol na tom naozaj veľmi zle. Majiteľ prišiel po troch dňoch ako začal mať psík problémy. Keď už si nevedel dať rady, prišiel k nám. Psík už bol v predkomatóznom stave a vôbec nereagoval. Ležal vo veľmi vážnom stave. Až po troch dňoch zodvihol hlavu. Mal poruchy videnia a nikto z nás neveril, že by sa to mohlo zlepšiť. Majiteľ mal však obrovskú vieru a zahŕňal ho láskou. Psík sa z toho naozaj po mesiaci dostal, a pre nás je tento prípad stále ako malý zázrak.
Táto práca je naozaj náročná ako sa dokážete odreagovať?
My sme hlavne športovci. Hráme volejbal, bedminton, snowboardujeme a chodíme často na turistiku. Máme aj záhradku, o ktorú sa staráme. Nepohrdneme knihou a radi sa zúčastňujeme rôznych folklórnych a iných kultúrnych podujatí.
Viete si nájsť čas na seba, svoje záľuby a rodinu?
V Brezne a v okolí je veľmi dobrá spolupráca medzi veterinárnymi lekármi, stále si držíme a rozdeľujeme služby. Pomáhame si navzájom tak, aby si každý z nás mohol užiť aj dovolenku a aby bolo o našich pacientov postarané. Snažíme sa hlavne nezanedbávať rodinu. Náš starší syn trávi čas aj tu v ordinácii. Je druhák na veterine, a ako sa zdá, mladší syn pôjde v našich šľapajach tiež.
Môže vás zaujímať:
Pozrite na tie nevinné tváre z breznianskeho útulku: To by bolo radosti, keby našli domov a lásku