Tragická nehoda sanitky: Súd vodičku oslobodil, prokurátor sa odvolal

Okresný súd vodičku oslobodil už v roku 2011. Prípad po odvolaní prokurátora pokračoval na krajskom súde (KS). Podľa stanoviska tohto súdu, ktorý zrušil rozhodnutie okresného, mal OS zvážiť vyhodnotenie ďalších dôkazov a dopočutie. Pri tragédii, ktorá sa stala 14. októbra 2010 na banskobystrickej Ďumbierskej ulici, na trojramennej križovatke, došlo k zrážke troch vozidiel – osobného auta, sanitky a autobusu. V jej dôsledku zahynuli dvaja ľudia.

Zodpovednosť v tomto prípade niesla sanitka

Podľa súdu totiž nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaná. Ako súd ďalej odôvodnil, v tomto konaní bolo potrebné využiť prípustnú porovnávaciu metódu výkladu práva – v tomto prípade s judikátom Najvyššieho súdu v ČR, ktorý predložil obhajca.

T. j., pokiaľ vodič idúci po hlavnej ceste maximálne povolenú rýchlosť výrazne prekročí, v danom prípade malo byť preukázané, že tak urobila sanitka o 120 percent, a šofér prichádzajúci z vedľajšej cesty to nemá dôvod predpokladať, zodpovednosť má niesť ten, čo išiel po hlavnej ceste. Nález Ústavného súdu v ČR hovorí, že je protiústavné, aby sa predvídala skutočnosť, ktorá je protiprávna.

Podľa prokurátora nedala prednosť

Podľa obžaloby vodička pri vychádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú nedala prednosť zľava prichádzajúcej sanitke po hlavnej ceste. Pri nehode došlo k zrážke auta a sanitky, ktorú následne odrazilo do protismeru, kde sa zrazila s autobusom. Na mieste zahynul lekár zo sanitky, 2. novembra 2010 v nemocnici zomrel aj jej vodič. Zranenia utrpeli aj ďalší – spolujazdec zo sanitky, vodič autobusu, cestujúci i spolujazdkyňa z osobného auta.

Dnes dopoludnia odzneli záverečné reči. Prokurátor navrhol obžalovanú uznať za vinnú a uložiť jej primeraný trest odňatia slobody aj zákaz vedenia motorových vozidiel. Podľa jeho slov dôkazy preukázali, že hlavnou príčinou vzniku nehody bola skutočnosť, že obžalovaná prechádzala križovatkou nezodpovedne a nedostatočne sa presvedčila o svojej povinnosti vyplývajúcej z dopravného značenia v križovatke – dať prednosť v jazde.

Krajský súd vraj nezohľadnil rýchlosť jazdy

Prokurátor dodal, že Janka D. sa nemôže zbaviť primárneho a podľa jeho názoru aj väčšinového zavinenia nehody. Podľa prokurátora jej tvrdenia – že sa o povinnosti dať prednosť presvedčila, že nič nevidela a nepočula – nemožno považovať za pravdivé, ale za účelné s cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Podľa obhajcu obžalovanej naopak doplnenie znaleckého posudku opätovne preukázalo, že nie je zodpovedná za priebeh a následky nehody a navrhol ju spod obžaloby oslobodiť. Ako uviedol, KS sa síce precízne zaoberal povinnosťami obžalovanej vyplývajúcimi zo zákona, ale opomenul zobrať do úvahy aj fakt, že i vodič sanitky zákon porušil. A to prekročením rýchlosti o 120 % (110 km/h) na úseku, kde je povolená rýchlosť 50 km/h.

Janka D. na tragickú udalosť stále myslí

V tejto súvislosti obhajca pripomenul platné právne predpisy, podľa ktorých ide o prednostnú jazdu vtedy, keď vozidlo používa kombináciu svetelných a zvukových znamení. Počas pojednávaní totiž vznikla polemika, či sanitka zvukové použila alebo nie. Podľa slov obhajcu svedkovia vo veľkom počte uviedli, že zvuk nebol zapnutý. Keby sanitka prípadne išla aj 70 km/h, k zrážke by nedošlo, dodal obhajca.

Janka D. vníma to, čo sa stalo, stále rovnako tragicky a stále na to myslí. Ako pokračovala, je jej nesmierne ľúto, čo sa stalo. Je pripravená prijať rozhodnutie súdu, nie je si však vedomá svojho zlyhania pri nehode. Ospravedlnila sa ale pozostalým za to, že sa na uvedenom mieste vôbec ocitla.

Vyjadrenia svedkov sa rozchádzali

Minulý týždeň sa znalec z odboru cestnej dopravy vyjadril k vyšetrovaciemu pokusu uskutočnenom v súvislosti s nehodou. Okrem iného podľa neho vyplynulo, že osobné vozidlo sa pohybovalo tesne pred križovatkou a v čase prechodu hranice križovatky rýchlosťou približne 18 km/h a nie je možné vylúčiť, že malo tendenciu pri odbočovaní mierne zrýchliť.

Ak by sa vodička pohybovala takouto rýchlosťou a mala by tendenciu zastať na hranici križovatky, prípadne tesne za ňou, teda zabrániť kolíznej situácii so sanitkou, musela by reagovať minimálne sedem metrov pred touto hranicou. T. j. vo vzdialenosti, keď by mala predpokladať, že môže vzniknúť nebezpečenstvo prichádzajúce zľava a vyhodnocovať v čase, keď sanitku nemala možnosť ešte vidieť.

Počas pojednávania vypovedalo v minulosti pred súdom viacero svedkov. Riešil sa aj spomínaný fakt, či mala sanitka zapnuté okrem svetelného aj zvukové znamenie, prípadne, kedy zvukové zapla. Vyjadrenia svedkov neboli v tomto prípade jednotné.