Obrazom: Brezno si uctilo obete nezmyselného krviprelievania

Pietna spomienka

Pri príležitosti osláv 68. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom sa na námestí v Brezne konala v utorok poobede pietna spomienka. Mesto si týmto aktom tradične pripomína ukončenie druhej svetovej vojny. Pri tejto príležitosti predniesli svoje príhovory primátor Brezna Jaroslav Demian a predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) Pavol Sečkár. Hral Dychový orchester Brezno.

Rusi oslavujú o deň neskôr

Podpisom bezpodmienečnej kapitulácie nemeckých ozbrojených síl v západofrancúzskom meste Remeš, ktorá vstúpila do platnosti 8. mája 1945 sa skončil najväčší a najkrvavejší konflikt v dejinách Európy. „Keďže pri tomto akte nebol prítomný žiaden zástupca Sovietskeho zväzu, tak sa na jeho naliehanie kapitulačný obrad zopakoval v Berlíne v noci na 9. mája 1945,“ vysvetlil historik z Ústavu pamäti národa Branislav Kinčok. Z tohto dôvodu sa v bývalom Sovietskom zväze a podobne aj v súčasnom Rusku oslavuje Deň Víťazstva (Den Pobedy) až 9. mája. „Dva dátumy – 1. september 1939 a 8. máj 1945 a medzi nimi obrovské ľudské utrpenie. Šesťdesiatosem rokov uplynulo od momentu, kedy sa svet dozvedel, že fašistické Nemecko kapitulovalo. Svet sa stal slobodným a človek, bez ohľadu na rasu či náboženstvo, sa mohol opäť slobodne zhlboka nadýchnuť a začať od znova. V dejepise sa učíme o zverstvách, ktoré fašizmus napáchal, ale len veľmi ťažko si dokážeme predstaviť aké veľké boli skutočné hrôzy a utrpenie vtedajších ľudí,“ povedal vo svojom príhovore primátor Brezna Jaroslav Demian.

Mier a sloboda sú krehké a nie sú samozrejmosťou

Druhá svetová vojna naplno zasiahla aj Slovensko. „Slovenský štát sa podľa plánu fašistov mal stať spojencom Nemecka a jeho pomocníkom. Oni však nepočítali s tým, že malý slovenský národ mal toľko vnútornej sily, že sa dokázal vzoprieť,“ povedal Demian. Primátor Brezna pripomenul, že fašizmus bol síce porazený, ale jeho nasledovníci ho ďalej šíria: „Pripomíname si nielen víťazstvo nad zlom, ale najmä to, aký krehký je mier, aká krehká je naša sloboda. Denne vnímame správy z rôznych oblastí, kde zúria konflikty pre rasovú či náboženskú neznášanlivosť. Neochota bojovať so zlom a extrémistické prejavy sú, žiaľ, súčasťou nášho života. Koľkokrát zoberieme na vedomie, že sa niečo zlé v našom okolí deje a nič proti tomu nerobíme.“ Demian na záver svojho príhovoru poďakoval účastníkom vojny za to, čo urobili pre mier, slobodu a demokraciu. „Nezabúdajme na to, že sloboda nie je samozrejmosťou a že šírením dobra môžeme vytvárať ďalšie dobro,“ dodal primátor Brezna.

Zahynulo 60 miliónov vojakov a civilistov

Druhá svetová vojna sa považuje podľa historika z Ústavu pamäti národa Branislav Kinčoka za najväčší vojenský konflikt aj z hľadiska počtu obetí. Zahynulo v nej takmer 60 mil. vojakov a civilistov, čo bolo oproti prvej svetovej vojne takmer trojnásobok. „Zmenil sa však pomer civilných a vojenských obetí. Zatiaľ čo v prvej svetovej vojne bol počet obetí z radov vojakov vyšší ako počet civilistov, v druhej svetovej vojne sa tento pomer zmenil v prospech civilných obetí. Vojna sa už neviedla len na bojiskách ale aj v zázemí a jednotlivé bojujúce strany sa snažili zlomiť morálku protivníka prostredníctvom civilného obyvateľstva,“ upozornil historik. Najväčšie straty na životoch v zázemí spôsobilo podľa neho hromadné nasadenie letectva proti európskym mestám (kobercové nálety) a plánovaná a prepracovaná genocída na jednotlivých skupinách civilného obyvateľstva. Na túto skutočnosť upozornil vo svojom príhovore aj Pavol Sečkár predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. „Bola to vojna globálna, ničivá, vykynožovacia. Zasiahla oveľa väčšiu časť sveta ako prvá. Prevýšila ju v stupni ničivosti a neporovnateľne vyššej miere strát na civilnom obyvateľstve. Hitler viedol vojnu ako rasovú, takže desiatky miliónov obyvateľov východnej Európy boli vystavené teroru, deportáciám do pracovných alebo koncentračných táborov,“ povedal Sečkár.

Svetovláda jedného nadčloveka

Ako uviedol vo svojom príhovore Sečkár aj Česko-Slovensko sa stalo obeťou nacistickej dôvery a jeho oslobodenie Červenou armádou trvalo takmer 8 mesiacov. „Fašisti a najmä nemecký nacizmus využili a zneužili všetko pre dosiahnutie svojich cieľov, ktoré smerovali k nastoleniu svetovlády nadčloveka, nadnároda a k popretiu hodnôt civilizácie,“ povedal predseda SZPB. Podľa Sečkára sa síce do minulosti vracať nemáme, pretože ju nemôžeme ovplyvniť, ale predsa by sme si z nej mali vziať ponaučenie: „Návraty sú potrebné pre pochopenie súčasnosti a ovplyvnenie budúcnosti. Zabráňme nebezpečenstvu narastania a oživovania fašizmu extrémnymi hnutiami a skupinami.“ Druhá svetová vojna má podľa neho slúžiť ako memento pre súčasné a budúce generácie.

Brezno získalo medailu M. R. Štefánika

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov udelil mestu Brezno pamätnú medailu prvého stupňa Milana Rastislava Štefánika za trvalú angažovanosť v novodobej histórii Slovenska, za propagáciu boja proti fašizmu a za dobrú spoluprácu so SZPB. Medailu odovzdal pri príležitosti osláv 68. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom predseda SZPB Pavol Sečkár primátorovi mesta Brezno Jaroslavovi Demianovi.

Zdroj: Webnoviny.sk