Ondrejský jarmok je aj po 500 rokoch spoločenskou udalosťou: Láka zmesou ľudí, ruchu, hudby a vôní
Od štvrtka do soboty sa v našom meste koná 525. Ondrejský jarmok. Je to už poriadny starček, pozreli sme sa preto bližšie na jeho vznik a históriu.
Výročné trhy nám zaručili panovníci
O histórii tradičného Ondrejského jarmoku nám porozprával Ján Weiss z Horehronského múzea. „Jarmokom označujeme výročný trh. Býval vo vopred stanovených termínoch a v minulosti podliehal právu panovníka,“ priblížil Weiss. Ako ďalej dodal právo usporadúvať výročné trhy zaručil Brezňanom prvýkrát uhorský kráľ Matej Korvín. Bolo to v roku 1488. „Išlo o výročný trh na sviatok Nanebovstúpenia Panny Márie, t. j. 15. augusta. Od tohto roku sa mohli, na základe kráľovskej listiny, organizovať v meste aj trhy jedenkrát v týždni, v sobotu.“
Ďalšie výročné trhové dni zaručil Brezňanom panovník Ferdinand III. „Vo svojej listine z roku 1650 dal možnosť mestu organizovať ešte tri výročné trhy: na 4. pôstnu nedeľu, v nedeľu pred Turícami a na sviatok sv. Andreja Apoštola,“ prezradil Weiss. Práve jarmok konaný na sviatok sv. Andreja Apoštola pretrval v Brezne až do súčasnosti. Dnes ho poznáme pod názvom Ondrejský jarmok.
V súčasnosti je to o kulinárstve a suveníroch
Na jarmokoch sa v minulosti podľa slov Weissa predával tovar, ktorý ľudia nemohli kúpiť v obchodnej sieti, teda rôzne výrobky remeselníkov (napr. textílie – modrotlač, keramika, kožuchy, remene, kapsy, obuv, výrobky z dreva), poľnohospodárske produkty (ovocie, zelenina, alkoholické nápoje…), priemyselný tovar (textil, kuchynské nádoby, náradie…), živé hospodárske zvieratá (kravy, kone, sliepky…) a podobne.
Jarmoky kedysi a dnes sa najviac odlišujú sortimentom tovaru. „V súčasnosti je to viac o kulinárstve, suveníroch a o ponuke drobných úžitkových predmetov. Viac sa ponúkajú a kupujú veci v podstate nepotrebné, ale tiež aj tovar úžitkový, ktorý je možno lacnejší, ako v obchodných sieťach,“ uviedol Weiss.
Tovar bol porozkladaný po zemi
Oproti jarmokom v minulosti sa zmenila aj forma predaja. „Kedysi sa tovar rozkladal často po zemi (napr. plechový riad), pod jednoduchými prístreškami (plachta a drevená konštrukcia). Dnes predajcovia využívajú prenosné pulty, markízy a stany. Mnohí organizátori jarmokov (mestá, obce) majú vlastné predajné stánky v ktorých predávajú ľudoví remeselníci,“ vysvetlil Weiss.
Trhy v akomkoľvek období majú však jedno spoločné – všeobecnú obľúbenosť. „Jarmoky tak ako kedysi, aj dnes priťahujú návštevníkov najmä pre svoju nevšednú atmosféru (zmes ruchu, ľudí, hudby, vôní) a sú skôr spoločenskou udalosťou,“ uzavrel Ján Weiss z Horehronského múzea.
Foto: Archív Horehronského múzea v Brezne
