Pôvodne banícka osada Bystrá je dnes centrom turizmu s 2 000 lôžkami
Nebývalou zmenou, keď sa z pôvodne hutníckej a baníckej osady zmenila na turisticky vyhľadávanú podhorskú obec, prešla za uplynulé storočie Bystrá v okrese Brezno. V sobotu si jej obyvatelia, rodáci a hostia pripomenuli 450. výročie od prvej písomnej zmienky.
Ako povedal starosta Marian Alberty, obec dnes žije predovšetkým z cestovného ruchu. „Aj keď máme iba necelých 200 stálych obyvateľov, lôžok v ubytovacích zariadeniach v celej Bystrianskej doline je okolo 2 000. Len v samotnej obci ich je približne 600,“ uviedol.
Plánujú vybudovať modernú kolkáreň
Miestna samospráva chce tento trend aj naďalej podporovať a všetky svoje investície smeruje práve do tohto odvetvia. „V najbližšom čase máme napríklad v pláne vybudovať modernú kolkáreň,“ podotkol Alberty.
Kedysi to bola Wistra
Bystrá sa v roku prvej písomnej zmienky – 1563, volala Wistra. Fungovala tam vtedy huta na výrobu železa. V jej okolí vzniklo postupne sídlo dnešnej Bystrej. Súkromný ťažiari tam v 16. 17. storočí dolovali zlato a striebro, obyvatelia pracovali ako drevorubači a uhliari. V nasledujúcich dvoch storočiach sa postupne v troch hámroch, patriacich Hrončianskemu železiarskemu komplexu, spracovávalo surové železo z Hronca, Pohronskej Polhory a Tisovca.
Bystrá bola zlúčená s Mýtom pod Ďumbierom
Obec sa osamostatnila v roku 1896. V roku 1960 bola zlúčená s obcou Mýto pod Ďumbierom. Od roku 1990 je však opäť samostatnou obcou.
V dedine je Bystrianska kvapľová jaskyňa
Novodobá Bystrá je centrom cestovného ruchu na južnej strane Nízkych Tatier. Bystrianska dolina je súčasťou Národného parku Nízke Tatry. V dedine je známa Bystrianska kvapľová jaskyňa, ktorá okrem obhliadky prírodných, podzemných krás ponúka aj speleoterapiu – liečenie ochorení horných dýchacích ciest.
Narodili sa tu spisovatelia aj slovenský patriot
Obec je však známa aj ako rodisko významných osobností. V roku 1841 sa v Bystrej narodil významný slovenský národovec Jaroslav Samuel Zachej. Narodil sa tam aj známy slovenský spisovateľ František Švantner (1912 – 1950) a tiež spisovateľ a básnik Marián Kováčik (1940).
Foto: ilustračné