Riaditeľ FS Mostár o jubilujúcom súbore: Bolo u nás 500 Horehroncov so srdcom, teraz nám ale chýba jedno! FOTO
Folklórny súbor mostár sa dožíva 60 rokov. Od jeho vzniku v ňom pôsobilo takmer 500 členov. V Mostári je dostatok pohybu spojeného so zmysluplným poslaním – rozvíjať a zachovávať to, čo nám zanechali naši predkovia.
Folklórny súbor Mostár v Brezne sa v roku 2015 dožil 60-tky. Za šesťdesiatimi rokmi pôsobenia sa ukrýva bohatá a zaujímavá história, ktorú začali písať v roku 1955 nadšení milovníci folklóru pochádzajúci z Brezna (Lúčky, Balda, Vrchdolinka, Rohozná) a okolitých obcí (Čierny Balog, Hronec). My sme sa rozprávali s riaditeľom Mostáru p. Petrom Daxneom.
Bez lásky a zanietenosti to nejde
„Základom a prvými členmi súboru sa stala mužská hudobno-tanečná skupina Lúčkári, ktorá pôsobila v Brezne a okolí už rok pred oficiálnym vznikom súboru Horehron, neskôr premenovaného na Mostár,“ prezradil nám na úvod Peter Daxner.
Podľa jeho slov ľudový spev a tanec boli v tom čase ešte prirodzenou súčasťou života prvých členov, priniesli si do Mostára aj svoje osobné skúsenosti so spontánnymi prejavmi hudobno-tanečného folklóru. Tento potenciál spolu s umeleckými ambíciami vedenia súboru vytvoril v prvých rokoch existencie Mostára základ pre jeho umelecké smerovanie a aj pri javiskovom spracovaní autentických prvkov folklóru – predovšetkým Horehronia a Čierneho Balogu.
Za šesťdesiat rokov pôsobilo v tanečnej, hudobnej a speváckej zložke takmer 500 členov, medzi nimi aj niekoľko výrazných osobností pochádzajúcich z obcí Horehronia (Polomka, Závadka nad Hronom, Heľpa, Pohorelá, Šumiac, Telgárt) a z obcí tzv. Bielych (Bujakovo, Beňuš, Bacúch, Braväcovo) aj Čiernych Handlí (Čierny Balog).
V dnešnej dobe má najmladší člen folklórneho súboru Mostár 15 rokov a najstarší 65rokov.
Od vzniku Mostára sa všetky generácie snažili prezentovať divákom s láskou a zanietenosťou to, čo mali radi a obetovali preto kus seba a svojho talentu.„Každá generácia bola výnimočná a každá má zásluhu na tom, že svojou interpretáciou a javiskovým stvárnením folklóru prispela k zachovaniu pokladov nášho kultúrneho dedičstva pre nasledujúce pokolenia,“ povedal riaditeľ.
Galaprogram pripravovali takmer rok
Galaprogramom pri príležitosti 60-tého výročia si chcú pripomenúť prostredníctvom piesne a tanca nielen časy minulé a zaspomínať na tých, ktorí v Mostári dlhé roky pôsobili, ale zároveň predstaviť viacero generácií tanečníkov, ktorí sa spolupodieľali na formovaní tohto kolektívu.
„Program sme nazvali "hore Hronom, dolu Hronom“. Vraciame sa v ňom hlavne k tomu, čo nám je najbližšie a najvlastnejšie – k tancom a piesňam nášho domáceho regiónu Horehronia."
Príprava galaprogramu trvala takmer rok, ale od apríla tohto roku sa veľmi zintenzívnila. „Nebolo ľahké skĺbiť prípravu výročného galaprogramu s náročnými vystúpeniami, ktoré sme absolvovali od apríla do začiatku októbra na objednávku rôznych organizátorov v rôznych miestach Slovenska,“ priblížil riaditeľ zo zákulisia prípravy.
S konkrétnou prípravou scenára a dramaturgiou začali v máji na námet Stely Mikulovej, ktorá bola aj autorkou scenára pri 40. a 50. výročí kolektívu Mostár. „Podľa jej námetu sme sa snažili v programe dodržať aj duchovné posolstvo, ktoré je podľa nás v dnešnej dobe dôležité pripomenúť všetkým generáciám.“
Toto ocenenie si cenia najviac
Mostár sa stal laureátom česko-slovenskej súťaže v tvorbe choreografií v Košiciach v roku 1977 s tancom Regrútska veselica autora Juraja Kováča. Za úspech považujú aj 2. miesto za komornú choreografiu Generácie Petra Auxta v krajskej súťaži v roku 2002. „Ceníme si aj 2. miesto v krajskej súťaži tvorivých choreografií v roku 2005 za tanec Cepovači Stanislava Marišlera,“ prezrádza riaditeľ.
V Mostári chýbajú mladí
Podľa slov Petra Daxnera je udržiavanie existencie súboru v našom meste čoraz ťažšie. „Tak ako viacero súborov aj nás trápi nedostatok finančných prostriedkov. Stále viac pociťujeme pasívny postoj štátu k priamej finančnej podpore podobných kolektívov ako sme my.“ Posledných 10 rokov pociťuje Mostár negatívne dôsledky toho, že náš región je veľmi poznačený vysokou nezamestnanosťou, pasivitou ľudí, ale hlavne migráciou obyvateľov za prácou a štúdiom do veľkých miest.
„Problémom je aj to, že mladí ľudia sa stávajú vo všeobecnosti málo aktívnymi a dávajú prednosť pasívnemu tráveniu voľného času,“
Toto sa prejavuje v nedostatku tanečníkov . „Mnohí naši členovia dochádzajú na nácviky zďaleka, pretože pracujú alebo študujú v mestách vzdialených desiatky kilometrov od Brezna.“
„Chceme povzbudiť mladých ľudí, aby sa nebáli prísť medzi nás. Nájdu u nás dostatok pohybu spojeného so zmysluplným poslaním – rozvíjaním a zachovávaním toho, čo nám zanechali naši predkovia.“
Pôsobenie vo folklórnom súbore je zaujímavá činnosť, pri ktorej nie je čas nudiť sa. „Na vystúpeniach môžu spoznať mnohé krásne kúty Slovenska a na zahraničných zájazdoch zažiť úprimnú hrdosť na náš folklór,“ dodal na záver rozhovoru Peter Daxner.
Môže vás zaujímať:
Bystrický Tuzex, luxus na ktorý mnohí spomínajú: Pamätáte ešte, od koho ste kupovali bony?
Foto: Stanislav Spáč
