Riaditeľka breznianskej základky otvorene: Najhoršie je, ak dlhšie prší. Pomôže rekonštrukcia?

„Najviac by sme potrebovali dať do poriadku kanalizáciu, čím by sa zastavilo sadanie budovy,“ začala riaditeľka Základnej školy s materskou školou Karola Rapoša na Pionierskej 4 v Brezne Danka Jarabová. Ako pokračovalo aj podľa vyjadrenia statika, je rozpadávajúca sa kanalizácia príčinou sadania priečok.

Pretrvávajúce problémy

S týmto stavom sa riaditeľka borí od roku 2007, kedy boli školy Pionierska 4 a K. Rapoša spojené do jednej budovy na Pionierskej 4. Problémy s kanalizáciou však boli podľa jej slov aj predtým. Opakovane na stav upozorňuje.

„Keď prší týždeň dva, naplnia sa vane, ktoré máme pod školou, splašky s dažďovou vodou nemajú, kde odtekať a vyrážajú v záchodoch,“ opísala stav Jarabová. Budovou sa potom šíri zápach z potrubia.

„Keď je sucho, tak je pokoj, ale vidíme, že škola pracuje a potrubie sa rozpadá,“ povedala Jarabová. O tom sa presvedčili aj pri vymieňaní priečky. Pôvodná sklenené priečka sa totiž nakláňala a tak ju museli zbúrať a nahradiť murovanou. Vymenili aj stupačky a vtedy odkryli deravé rúry, ktorými mohli pokojne pretiahnuť päsť.

Ušetria na energiách

Riaditeľka víta opravu čohokoľvek. V rámci projektu rekonštrukcie získalo mesto dotáciu na výmenu okien a opravu fasády. Mala by sa tak podľa breznianskej samosprávy znížiť energetická náročnosť budovy až o 47%. Ušetrené peniaze bude môcť škola použiť na rozvoj.

Ako povedala Jarabová, nové vedenie mesta má snahu problém riešiť a prisľúbilo im vyčleňovanie peňazí v rozpočte na postupnú opravu kanalizácie a každý blok by sa tak mal dať úplne do poriadku, tak ako pavilón B. Ten bol opravený v roku 2012 potom, čo ho zatvorila hygiena. Rekonštrukciu zatiahlo mesto v spolupráci so školou. Škola má tiež vymenený lapač tukov a opravovali aj zatekajúcu strechu na telocvični. Ako uviedla Jarabová na pravú mieru, v škole nie sú žiadne plesne.

Podľa slov riaditeľky, od štátu nedostávajú peniaze na žiaka na generálne opravy. „Školy dostávajú peniaze na výchovu a vzdelávanie, nie na obklady, priečky, dlažby, nátery, maľby, na to sú iné fondy, ktoré sa majú využívať,“ myslí si riaditeľka.

Napriek tomu musia z týchto peňazí ukrojovať práve na opravy. Iné školy môžu tieto peniaze investovať do rozvoja – nákupu počítačov či pomôcok. „My sa musíme trápiť, dávať na energie, pretože oknami fučí von, vyhrievame celé okolie,“ dodala Jarabová. Ako pokračovala, tento rok nebudú nič kupovať do školy a šetriť. Každú korunu dajú potom na dofinancovanie opráv, ktoré vzniknú pri rekonštrukcii a pôjde o vzniknuté výdavky mimo projektu rekonštrukcie.

Učia všade a všetkých

Plánovaný termín realizácie projektu je marec až november 2015. Podľa riaditeľky by bolo ideálne, keby sa pracovalo popoludní po skončení vyučovacieho procesu. „Škola je postavené ako 24-triedna a máme 27 tried, takže učíme všade. Nedá sa nám uvoľniť, napríklad šesť tried alebo celý pavilón,“ opísala Jarabová. Do úvahy by prichádzalo skrátené vyučovanie. Riaditeľka školy zároveň predpokladá, že sa najviac bude robiť počas letných prázdnin.

Lesk a bieda, tak školu opisuje samotná riaditeľka Jarabová. Na jednej strane je to havarijný stav budovy, ak sa však pozrieme na školu kompletne, nájdeme triedy s interaktívnymi tabuľami, jazykové laboratórium, knižnicu, nové odborné učebne či bezbariérovú toaletu. Škola má aj učebňu kontinuálneho vzdelávanie, kde sa chodia vzdelávať učitelia z blízkeho, ale aj vzdialenejšieho okolia. Okrem toho má škola asistentov učiteľa, špeciálnych pedagógov či školského psychológa. Presvedčte sa o jej stave sami priamo v našej fotogalérii!

„Myslím si, že sme široko-ďaleko výnimočný tým, že prijímame každé dieťa,“ uviedla riaditeľka Jarabová.

Školu totiž navštevujú aj deti s dyslexiou, dysgrafiou. Vzdelávajú aj žiačku s Downovým syndrómom. Mali tiež žiaka s autizmom, ktorého potiahli až do deviateho ročníka. Školu navštevujú napríklad aj deti, ktoré sa sem preťahovali s rodičmi zo zahraničia a nevedia po slovensky.