Školáci prišli s krásnym nápadom: V čase pandémie potešili seniorov z Horehronia

Rozhodli sa potešiť

V tomto školskom roku, v rámci spoločného celoročného projektu „Som Valašťan“, sa žiaci 7.A a 7.B triedy so svojimi triednymi učiteľkami chceli zapájať do rôznych činností a podujatí nielen v obci Valaská. „Vymysleli sme si množstvo aktivít, v ktorých sme chceli ukázať svoje aktívne občianstvo. Doba protipandemických opatrení bola dlhá a vzala nám priestor podnikať naplánované aktivity. Nemohli sme sadiť zeleň, nikoho navštevovať, pomôcť s opravou,“ píše sa v príbehu.

Jednou z naplánovaných úloh bolo potešiť. Osobnou blízkosťou to nešlo, pozornosťou a záujmom však áno.

Pred Vianocami sa tak kolektívy zapojili do celoslovenskej zbierky pre seniorov v domovoch dôchodcov – Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok? „Na online hodinách sme prežívali radosť, že naše vianočné darčeky pohladili niečie srdiečka. A prišli osobné poďakovania a s nimi otázky: Kto sú tí ľudia? Ako prežívajú tento náročný čas, čo ich dokáže rozveseliť? Aký život prežili? Na čo radi spomínajú? Akú radu do života pre nás majú? A tak sme sa rozhodli pokračovať našou aktivitou Koľko pozornosti sa zmestí do listu? Dnes už tradícia listovej korešpondencie pomaly upadá. Povzbudivý list v tejto nútenej izolácii môže byť priestorom, kde môžeme nadviazať nové priateľstvá a bližšie sa spoznať, aby sme predišli pocitu osamelosti,“ spomína sa v nominácii.

Každý teda napísal list a rozposlali ich do DDS Tereza v Hronci, DDS Radosť v Telgárte a DS v Nemeckej. „Začala sa naša pravidelná komunikácia. Do listov a balíkov sme vkladali aj ručne robené darčeky, kresby, aby sme vyjadrili veľké poďakovanie všetkým zamestnancom personálu a ľuďom, ktorých ruky slúžia tým, ktorí to tak veľmi potrebujú. Listy plné úprimných slov, spomienok starších ľudí, správy z izolácie nám chodili do školy, kde sme neboli už niekoľko mesiacov,“ pokračuje príbeh.

Čo nasledovalo potom sa dočítate na ďalšej strane.