Lucia Lauková Správy

Slováci pracujú dlhšie: Odborári chcú diskutovať o skrátení pracovného času

V porovnaní s priemerom EÚ odpracuje Slovák za svoj pracovný život o takmer tri pracovné roky viac oproti priemernému zamestnancovi EÚ.

Ilustračný obrázok k článku Slováci pracujú dlhšie: Odborári chcú diskutovať o skrátení pracovného času
Zdroj: TASR

Odborári chcú v tomto roku na pôde tripartity otvoriť tému skracovania pracovného času zamestnancov. Upozorňujú na to, že počet odpracovaných hodín Slovákov je nad priemerom Európskej únie (EÚ) aj eurozóny. Zamestnávatelia však vidia pri možnom skracovaní pracovnej doby riziká, preto sú za to, aby sa o tom rozhodovalo aj naďalej v rámci kolektívneho vyjednávania.

Podľa platného Zákonníka práce je pracovný čas zamestnanca stanovený v súčasnosti na najviac 40 hodín týždenne.

Podľa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR však priemerný týždenný pracovný čas zamestnancov je 12. najdlhší v európskom porovnaní a z krajín Európskej únie ide o 9. najdlhší pracovný týždeň.

„Ak predpokladáme, že Slovák môže za svoj pracovný život odpracovať až 44 rokov, tak za celý pracovný život, v prepočte na pracovný rok, odpracuje o dva pracovné roky viac, ako zamestnanec v Spojenom kráľovstve, Španielsku a Fínsku,“ uvádza KOZ.

Roky práce navyše

V porovnaní s priemerom EÚ odpracuje Slovák za svoj pracovný život o takmer tri pracovné roky viac oproti priemernému zamestnancovi EÚ. „V prípade eurozóny odpracuje Slovák za svoj pracovný život takmer o štyri pracovné roky viac oproti priemernému zamestnancovi eurozóny,“ priblížili odborári.

Ako príklad tiež uviedli, že Slovák odpracuje o viac ako päť pracovných rokov navyše počas pracovného života ako zamestnanec Švajčiarska, Nemecka a Nórska. „Príklady rozvinutých krajín ukazujú, že je možné mať kratší pracovný čas s udržateľnou zamestnanosťou, ale aj zárobkami,“ tvrdia odborári, ktorí chcú o tejto problematike diskutovať so sociálnymi partnermi.

Riziká však vidí analytik Inštitútu pre ekonomické a spoločenské otázky Radovan Ďurana. Podľa neho skrátenie pracovného času z 8 hodín na 7,5 hodiny, prípadne 7 hodín výrazne ovplyvní náklady zamestnávateľov, ktorí budú musieť zvýšiť počet zamestnancov, ak budú chcieť udržať objem produkcie. „To oslabí slovenské podnikateľské prostredie v porovnaní so zahraničím, a pravdepodobne povedie k poklesu zahraničných, ale aj domácich investícií,“ myslí si Ďurana.

Firmy v tom vidia problém

Zástupcovia zamestnávateľov sú však presvedčení, že skracovanie pracovného času by malo zostať v rámci kolektívneho vyjednávania. Problémy by podľa nich mohli nastať v súvislosti so zabezpečením pracovnej sily. „A tu vidíme problém, keďže dnešný pracovný trh sa práve borí s problémom akútneho nedostatku pracovníkov. Čiže uvedenú požiadavku odborov vidíme vo svetle dnešných problémov na trhu práce ako prevažne ťažko realizovateľnú. Maximálne môže podporiť ďalšiu automatizáciu prevádzok na úkor pracovných miest,“ skonštatoval tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.

Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR musí každý zamestnávateľ osobitne zvážiť svoje možnosti. Tiež upozorňuje na problém s nedostatkom zamestnancov. „Kratší pracovný týždeň vytvára firmám, ktoré majú napr. nepretržité prevádzky, vyššie náklady v súvislosti s prijímaním nových ľudí, či zvýšenej administratívy. V zmenovom režime výkonu práce, alebo v nepretržitej prevádzke by si vyžiadala táto zmena nutnosť prijatia ďalších zamestnancov, čo je v súčasnej situácii problematické aj vzhľadom na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily,“ doplnila hovorkyňa AZZZ SR Miriam Špániková. Asociácia sa prikláňa tiež ku kolektívnemu vyjednávaniu. „Nesúhlasíme, aby bola kratšia pracovná doba prikázaná centrálnym spôsobom,“ podotkla Špániková.

Foto: ilustračné

Zdroj: TASR
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM