Včelár z nášho kraja prezradil zaujímavosti z brandže: Prečo je slabá sezóna?

„Znášky u včelárov s trvalým stanovišťom sú skôr nízke. Lepšie sú na tom kočujúci včelári, ktorí aj keď z repky moc nevytočili, ale vychytili prvý agát, ktorý zamedoval. Ale potom do toho prišli lejaky, takže agáty vo vyšších polohách už nedali takmer nič, alebo len veľmi málo,“ prezrádza na úvod k aktuálnej sezóne Píš.

Hlavnou príčinou nízkych znášok sú podľa neho práve v prudkých klimatických zmenách rýchle časté striedanie teplôt, niekedy aj v priebehu týždňa, čo nepriaznivo vplýva na tvorbu nektáru a tým aj rozvoj včelstiev a prínos do úľov.

Od počasia záleží vo včelárstve veľa

Výsledky práce včelárov sú veľmi závislé od klimatických podmienok a počasia, ktoré sú v ostatných rokoch veľmi nevyspytateľné a skôr neprajú včeláreniu. „A keď bola zima veľmi priaznivá pre prežitie včelstiev a ich zdravotný stav, bola veľmi dlhá, včely šli neskoro do rozvoja, neboli pripravené na jarné znášky z ovocných stromov a repky, ktoré veľmi rýchlo rozkvitli, takmer naraz bez nejakej prirodzene následnosti, ktorá sa v minulosti vždy opakovala, toho roku to zakvitlo takmer naraz a kvitli preto veľmi krátky čas, čo včielky nevedeli dostatočne využiť,“ hovorí Píš.

„Priemerné odhady znášky od jedného včelstva predpokladám tak okolo desať kilogramov, čo je však závislé od lokality, kde včelár včelári,“ načrtáva Píš. Nádejou by tu podľa neho mala byť ešte medovica z lesnej znášky. Veľmi dobre sa vraj javili aj množstvá vošiek na listnatých aj ihličnatých stromoch, no počiatočné prudké dažde, ktoré veľa vošiek zničili a následné suchá, zasa nepriali tvorbe medovice, takže aj tá bude, aj keď veľmi kvalitná, ale v obmedzenom množstve a v niektorých lokalitách vôbec nezameduje.

Včelári už vyše 30 rokov

„Včelárim od roku 1985, kedy som začal ako vedúci školského včelárskeho krúžku s jedným rojom a drží ma to dodnes. Mám dnes registrovaných 18 včelstiev, ale na mojich dvoch včelniciach sa dnes nachádza 36 včelstiev, z toho je 5 zaťových, ktorý býva v Bratislave a včelári víkendovo, a dve včelstvá sú mladého 15 ročného včelára, ktorý sa učí včeláriť a zvyšok sú moje,“ opisuje Ján Píš.

Tento rok podľa neho, aj keď nebol priaznivý na znášku, darilo sa rozmnožovaniu včelstiev odložencami a preletákmi. Vzhľadom na prírodné podmienky, ktoré prinieslo počasie, sa údajne nadmieru prejavil u včiel rozmnožovací pud a rojenie, takže aj bežní ľudia sa mohli v prírode stretnúť s letiacim alebo visiacim rojom.

Chce vytvoriť včelársky miniskanzen

„Úle si zásadne kupujem pre nedostatok času, aj keď sme so žiakmi nejaký ten úľ vyrobili, ako aj malé oplodniačiky. Mám aj staršie úle, slamenáky, ležany, ktoré nepoužívam, ale skrášľujú včelnicu. Mojím snom je urobiť včelársky miniskanzen,“ prezradil včelár.

Najvzácnejšie u neho sú však tri slamené koše, ďalšie tri daroval Múzeu v Novej Bani, lebo ich nemal kde uskladniť. Všetky získal buď od chalupárov, alebo ľudí, ktorí pripravovali rekonštrukciu domov a tieto im ležali na povalách. „No mnoho sa ich aj tak zničilo, čo je veľká škoda najmä z hľadiska budúcnosti, zachovania ľudových tradícií, pretože včelárstvo patrilo medzi najstaršie remeslá a cechy,“ hovorí Píš.

Z jedného úľa aj 40 kg medu

Priemerný výnos z jedného úľa je podľa Píša približne 30–40 kg medu (repkový, kvetový z ovocných stromov, agátový, lipový, medovicový), ak je priaznivý rok a dobrá starostlivosť o včelstvá. „Keď je dobré počasie, tak sa robí v sezóne aj štyri až päť vytáčok medu. Toho roku to boli jedna až tri,“ upresňuje Píš.

Slovenské medy sú podľa neho všetky veľmi kvalitné, najmä ak ich kupujeme priamo od „svojho“ včelára. Medzi jednotlivými druhmi sú len nepatrné rozdiely v zložení najmä v pomere glukózy a fruktózy a minerálnych látok.

Ktorý med má protinádorové zložky?

„Ak má med viac glukózy-hroznového cukru, rýchlejšie kryštalizuje, ako napr. repkový med, ktorý nie je až tak u konzumentov obľúbený, zato v nemecky hovoriacich krajinách je po ňom značný dopyt, lebo práve Nemci svojimi výskumami zistili, že obsahuje protinádorové zložky. Agátový med je, naopak, dlho tekutý, lebo obsahuje oveľa viac frutózy-ovocného cukru a je vhodnejší pre malé deti a starších ľudí, rekonvalescentov a pod.,“ vysvetľuje Píš.

Medzi ľuďmi je však podľa Píša najžiadanejší tmavý med medovicový, ktorý je ale pre prítomnosť minerálnych látok ťažšie stráviteľný, no o to výživnejší najme pre anemických (chudokrvných) ľudí pre vysoký obsah železa. „Pozor však na prifarbované a falšované medy! Pri dnešných syntetických a drahých liečivách ešte viac nadobudol na význame a badateľne sa zvýšila aj jeho spotreba,“ upozorňuje včelár Píš.

Foto: ilustračné